„Ó, Ježišu! Ježiš!“
Môj duch sa s mačacími reflexmi vrhol na modlitbu, keď som sledovala, ako moja dvojročná dcéra padá z pätnásťstupňového schodiska. Stála som bezmocne, keď sa jej malé telíčko rútilo k drevenej podlahe.
Vstala bez jediného škrabanca… ale moja duša nie.
V tej chvíli som si tak neuvedomovala ranu, ktorá hnisala celé mesiace.
Tou ranou boli pochybnosti.
Prežívanie pochybností
Prežívala som pochybnosti o Božej existencii a kresťanstve, ktoré som celý život považovala za pravdivé. Ale až do tej chvíle som si neuvedomovala, ako hlboko sa táto pochybnosť ovinula okolo mojej mysle. Pre náhodného pozorovateľa moja dcéra spadla, ja som sa modlila a ona bola v poriadku. Ale prvýkrát v živote som si nebola taká istá, že to bol Boží zásah. Prvýkrát som sa cítila hlúpo… že som sa modlila.
Cítila som sa hlúpo, že som v tej zúfalej chvíli volala k Bohu. Bolo desivé uvedomiť si, že viera, ktorá bola kedysi mojou identitou, sa teraz javila skôr ako detská rozprávka než vysvetlenie reality.
Pochybnosti boli pre mňa úplne novým pojmom. Keď som vyrastala, pozoroval som Božiu moc, ako pôsobí v životoch ľudí, v mojom živote . Vedela som, že Boh je skutočný. Vedela som, že Ježiš zomrel za moje hriechy, bol vzkriesený a opäť príde. Vedela som, že Biblia je jeho Slovo, a nemohla som byť presvedčená o opaku. Bola som aktívna v mládežníckej skupine, chodila som na misijné výlety a medzi svojimi rovesníkmi som sa stala dôveryhodným vodcom. Bola som dieťa, o ktorom by nikomu ani vo sne nenapadlo, že bude pochybovať o svojej viere. Bola som dieťa, o ktoré sa nikto nebál, ktoré bude v poriadku.
Ale teraz, vo svojich tridsiatich rokoch, som v poriadku nebola. Práve som štyri mesiace znášala skepsu a intelektuálne útoky agnostického „pastora“, ktorý ma pozval do študijnej skupiny v cirkevnom zbore. Pastor, ktorý si získal môj rešpekt a dôveru, rozkladal moju vieru, jedno presvedčenie za druhým.
Pochybnosti nie sú opakom viery
Vďaka Božej milosti a nepochopiteľnému milosrdenstvu voči mne bola moja viera obnovená. Ale počas môjho obdobia pochybností som trpela príliš častým nepochopením toho, čo je biblická viera. Myslela som si, že pochybnosti a viera sú protiklady – že ak spochybním to, čomu verím, budem v Božích očiach nejako zlyhávať. Táto definícia viery má však viac spoločného s tým, ako vieru chápu ateisti, než s tým, ako ju definuje Biblia. Ateista Richard Dawkins definuje náboženskú vieru ako „slepú“. V debate s Johnom Lennoxom povedal: „Slovo ‘viera’ musíme používať len vtedy, keď neexistujú žiadne dôkazy.“
V Biblii však „viera“ znamená dôveru, nie slepú vieru. Všetci každý deň vkladáme dôveru do rôznych vecí. Zakaždým, keď prechádzame autom cez most, veríme, že vydrží tak, ako už mnohokrát predtým. Dôverujeme nie preto, že máme stopercentný dôkaz, ale preto, že máme dobré dôkazy na to, aby sme verili, že sa most nezrúti.
Pochybnosť nie je opakom viery. Neviera je opakom viery.
Ako píše Tim Keller:
Viera bez pochybností je ako ľudské telo bez protilátok. Ľudia, ktorí bezstarostne prechádzajú životom príliš zaneprázdnení alebo ľahostajní na to, aby si kládli ťažké otázky o tom, prečo veria tak, ako veria, sa ocitnú bezbranní buď pred skúsenosťou tragédie, alebo pred skúmavými otázkami inteligentného skeptika. Viera človeka sa môže zrútiť takmer zo dňa na deň, ak počas rokov nedokázal trpezlivo načúvať vlastným pochybnostiam, ktoré by mal zavrhnúť až po dlhom uvažovaní.
Podľa Kellera je najsilnejšou formou viery tá, ktorá sa prebojovala cez pochybnosti. Biblia je plná skvelých príkladov. Tu sú traja pochybovači, ktorým Ježiš odpovedal milosrdne.
1. Zúfalý otec
Marek 9 rozpráva príbeh muža, ktorý sa zúfalo snažil nájsť uzdravenie pre svojho syna posadnutého démonom. Tento konkrétny démon spôsoboval, že chlapec bol nemý a často sa ho zmocňoval, hádzal ho do ohňa alebo vody, aby ho zabil. Muž prosil Ježiša, aby sa nad ním zľutoval a uzdravil jeho syna. Ježiš mu odpovedal: „Pre toho, kto verí, je všetko možné.“ Muž bez váhania zvolal: „Verím, pomôž mojej neviere!“ (Mk 9:24).
Pomôž mojej neviere.
Je to jednoduchá, úprimná modlitba, na ktorú Ježiš ochotne odpovedal uzdravením jeho syna. Prikázal démonovi, aby vyšiel, a navrátil chlapcovi zdravie a plnosť.
Muž prosil o pomoc so svojou pochybnosťou a Ježiš mu prišiel na pomoc.
2. Ján Krstiteľ
Ak existuje nejaká biblická postava, ktorá by nemala mať dôvod pochybovať, je to Ján Krstiteľ. Je to muž, ktorý bol naplnený Duchom Svätým ešte predtým, ako sa narodil. Je to muž, ktorý vyšiel z púšte a ohlasoval príchod Mesiáša. Toto je muž, ktorý pokrstil Božieho Syna, bol svedkom zostupu Ducha Svätého ako holubice a počul počuteľný Boží hlas. Napriek tomu na konci svojho života, keď hnil v Herodesovej väzenskej cele, pochyboval. „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Mt 11:3).
Túto otázku poslal svojim učeníkom, aby ju položili Ježišovi – a Ježiš mu za to nevynadal. Neodpovedal: „Ján, nemal by si pochybovať!“ alebo: „Takéto otázky tu nekladieme!“ Nie. Ježiš pred Jánovými učeníkmi urobil zázraky a poslal ich späť, aby o tom svedčili, dokonca sa odvolal na proroctvo o sebe, ktorému mal Ján rozumieť.
Ján žiadal o uistenie a Ježiš mu s radosťou vyhovel.
3. Tomáš
Tomáš sa často označuje ako „pochybujúci Tomáš“, ale nemyslím si, že je to presné. Tomáš bol skôr skeptik ako pochybovač – čo je vzhľadom na situáciu celkom odôvodnené. Vzkriesený Ježiš sa zjavil ostatným učeníkom. Keď o tom Tomášovi povedali, odpovedal: „Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“ (Jn 20:25).
Podobne ako dnes, ani v starovekom svete nebolo vzkriesenie každodennou udalosťou. Keby bolo, nepovažovalo by sa za zázrak. Bolo úplne racionálne a inteligentné, že Tomáš žiadal dôkazy, ktoré by potvrdili tvrdenie jeho spoluučeníkov. Keď sa Ježiš nakoniec Tomášovi zjavil, nehanil ho za jeho skepticizmus. Namiesto toho Ježiš povedal: „Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ (Jn 20:27). Až po predložení dôkazov Ježiš Tomáša vyzval, aby veril.
Tomáš žiadal dôkazy a Ježiš mu ich poskytol.
Pochybnosti voči Bohu
Bobby Conway vo svojej knihe Doubting Toward Faith (Pochybovanie smerom k viere) píše, že pochybnosti majú smer. Môžeme pochybovať smerom k Bohu, alebo môžeme pochybovať smerom od neho. Ak bojujete s pochybnosťami, povzbudzujem vás, aby ste pochybovali smerom k Bohu. Ak vám nenapadá, za čo sa modliť, modlite sa ako veľkí muži viery, ktorí prišli pred vami:
- Požiadajte o pomoc
- Požiadajte o uistenie
- Požiadajte o dôkazy
Boh čaká, aby vám pomohol a uistil vás. Dôkazov o jeho existencii a pravdivosti kresťanstva je veľa. Nemusíme sa báť pochybností – evanjelium obstojí aj pri skepticizme a spochybňovaní.
Ježiš dokázal zvládnuť pochybnosti a otázky zúfalého otca, Jána a Tomáša. Zvládne aj tie vaše.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
