Hospodin riekol: Či si sa právom rozhneval? Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od neho; urobil si tam chatku a sedel pod ňou v tieni, aby uvidel, čo sa bude v meste diať. Vtedy Hospodin, Boh, dal vyrásť ricínovníku, a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou, a tak ho vytrhol z jeho nevôle. Jonáš sa ricínovníku veľmi zaradoval. Ale na druhý deň za svitania Boh nastrojil červa, ktorý napadol ricínovník, a ten vyschol. Keď vyšlo slnko, nastrojil Boh horúci východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a žiadal si zomrieť hovoriac: Lepšie mi je zomrieť, ako žiť. Boh riekol Jonášovi: Či si sa právom rozhneval pre ricínovník? A on odvetil: Právom som sa rozhneval, až na smrť. Tu povedal Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul; a mne nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi tým, čo je napravo a čo naľavo, a k tomu mnoho dobytka?
Jonáš 4:4-11
Prečo Boh posielal záplavu sklamaní? „Takýmto spôsobom,“ Pán v podstate odpovedal, „odpovedám na modlitby o milosť a vieru. Len ťa chcem oslobodiť od vecí, ktoré ťa zotročujú, ženú a ovládajú. Či nevidíš, že keby som bol tvoja najväčšia láska, bol by si skutočne slobodný? Nájdi vo mne svoje všetko.“
Táto Božia výzva k Jonášovi je výzva pre nás. Nájsť v Ňom svoje všetko je bolestivý proces, ale je to jediná skutočná cesta k radosti. Tak sa neľutujme. Ježiš kráčal nekonečne bolestivejšou cestou kvôli radosti, ktorú mal pred sebou — kvôli radosti, že poteší svojho Otca a vykúpi nás, svojich bratov a sestry (Heb 2:10-15).
Posledné verše knihy nám hovoria, že znakom ľudí, ktorí sa ponorili do Božej milosti, je súcit a láska, nie pohŕdanie ľuďmi, ktorí sú iní ako oni. Boh vyzýva Jonáša, pretože bez plaču a súcitu konfrontoval svetských, bezbožných ľudí. Neprávosť a zlo určite musia byť odsúdené. Boh je však spravodlivý aj milujúci, a vyčíta Jonášovi, že kázal mestu bez toho, aby ho miloval.
Žijeme vo svete, ktorý je rozdrobený na rôzne „mediálne bubliny“, v ktorom počujete len správy, ktoré potvrdzujú to, čomu už veríte. Každý, kto používa internet a sociálne média alebo kto sleduje bežné spravodajské kanály, každodenne rôznymi spôsobmi prijíma povzbudenie, aby sa podobal Jonášovi, pokiaľ ide o „tých ľudí tam“. Skupiny démonizujú a zosmiešňujú iné skupiny. Každý región a každá politická strana nachádza dôvody, prečo pohŕdať ostatnými. Veriacich kresťanov to dnes vťahuje do tohto víru rovnako, ak nie dokonca viac, ako kohokoľvek. Kniha Jonáš varuje. Boh sa pýta, ako sa môžeme bez súcitu pozerať na kohokoľvek — dokonca aj na tých, ktorí majú úplne protichodné presvedčenie a skutky.
Ak sa má tvoj súcit podobať Božiemu, musíš opustiť útulný svet vlastnej ochrany. Boží súcit znamenal, že sa Boh nemohol iba pozerať na zem a jednoducho nás ľutovať. Zostúpil, vzal na seba ľudskú prirodzenosť, doslova si obul naše topánky, vžil sa do nášho stavu, problémov a kráčal s nami. Ak máš priateľa, ktorý prežíva naozaj ťažké obdobie, nebuď príliš zaneprázdnený, aby si s ním nemohol tráviť čas. Kráčaj s ním cez toto utrpenie. Samozrejme, že budeš plakať. Bude to bolieť! Presne to Boh urobil pre teba.
Poznámka redaktora: Ukážka u knihy Márnotratný prorok. Prevzaté z Chcemviac.com
