Pravdepodobne nemáte fotografickú pamäť, aby ste si dokázali rýchlo vybaviť presné slová na konkrétnej strane niečoho, čo ste čítali len raz. Len zopár čitateľov má takýto dar.
Možno máte pocit, že nemáte ani dobrú nefotografickú pamäť. Nedokážete si spomenúť na mená hlavných postáv alebo hlavné body deja v románe, ktorým ste sa prelúskali minulé leto na dovolenke. Nepamätáte si väčšinu, ak vôbec niečo, z princípov v knihe o kresťanskom živote, ktorú ste čítali cez sviatky, možno okrem hlavnej myšlienky (ktorú ste mohli celkom presne vyčítať aj z názvu knihy!). Nepamätáte si nič okrem všeobecných tém z knihy prístupnej teológie, ktorú ste na jeseň študovali na zborovej skupinke.
Ak si nepamätáte väčšinu toho, čo ste prečítali, načo sa vôbec snažiť? Neexistujú lepšie spôsoby, ako využiť náš čas?
Sila 1 percenta
V roku 1981 sa mladý John Piper snažil povzbudiť učiteľov nedeľnej školy vo svojom zbore, ktorí mali pocit „kvantitatívnej beznádeje“, keď rozmýšľali nad tou jednou slabou hodinkou, ktorú strávia s deťmi, ktoré pozerajú televíziu hodiny týždenne. Piper ich nabádal, aby neprehliadali hodnotu svätého stretnutia, „nemerateľného momentu“ a „trvalú, život meniacu silu múdrej myšlienky“.
Piper použil čítanie ako príklad a povedal: „Nepamätám si 99% toho, čo som čítal,“ povedal im. „Nepamätám si celé knihy.“ A potom pokračoval:
Sú to vety, ktoré menia náš život, nie knihy… To, čo mení život je letmý pohľad do novej reality alebo pravdy, alebo nejaká mocná výzva, ktorá k nám príde, alebo vyriešenie dlhotrvajúcej dilemy, ktorú sme mali. A väčšina z týchto vecí – nový pohľad, výzva, rozuzlenie – je zvyčajne obsiahnutá vo veľmi krátkom, malom priestore. Odsek alebo veta a šup – zasiahne nás, zapamätáme si ju a ovplyvní nás na celý život.
Pamätať si všetko, čo ste si prečítali nie je pointou. Sila dobre vystavanej vety, ktorá čitateľa ohromí svojou hĺbkou je, podľa Pipera požehnaním, kvôli ktorému sa oplatí pretrpieť zvyšných 99% čítania. Myslím si však, že by sme mali brať do úvahy aj účinky zvyšných 99% čítania, aj keď neprinesú nové pohľady, ktoré zmenia náš život.
Sila zvyšných 99 percent
Niekedy sa kazatelia cítia veľmi sklamaní z toho, že väčšina ľudí z ich zboru si nepamätá hlavné myšlienky nedeľnej kázne. Ale je naším cieľom to, aby si zapamätali štruktúru kázne? Ak aj k niekomu prehovorila len jedna myšlienka, veta či príbeh, nerobí to kázeň zapamätateľnou?
Okrem toho, mali by sme rozmýšľať o tých častiach kázne, ktoré si člen zboru nepamätá, ako o niečom, čo nemalo formatívny vplyv na zhromaždenie? Určite sú podstatné aj tie časti, ktoré sú „zabudnuteľné“. To, ako kazateľ narába s textom – keď starostlivo vysvetľuje jeho význam, ozdobuje ho dobrými ilustráciami, vidí ho vo svetle širšieho kontextu kresťanského vyučovania, privádza nás skrze neho k stretnutiu s Bohom – všetky tieto veci formujú poslucháča neviditeľnými spôsobmi.
To isté je pravdou o knihách, ktoré si nepamätáte. Austin Carty hovorí, že „nahrávanie informácií do nášho mozgu nie je jediným dôvodom, prečo čítame,“ a svoju myšlienku podčiarkuje skvelou analógiou: filtre, ktoré sa používajú na úpravu fotiek v telefóne. Staršie telefóny mali len fotku a nič viac, žiadnu inú šošovku, cez ktorú by sa dalo naň pozerať. Ale množstvo filtrov, ktoré máme teraz k dispozícií, nám umožňuje vidieť obrázok spôsobom, ktorý zvýrazňuje jeho bohatstvo. Carty píše:
Ide o toto: Hlavným cieľom čítania nie je byť schopný vedome si spomenúť na to, čo sme čítali; ale neustále zdokonaľovať objektív, cez ktorý sa pozeráme na realitu. Aj keď si nepamätáme 90 percent toho, čo sme prečítali, stále sa to dostáva do nášho vnútra – spôsobmi, ktoré si neuvedomujeme, a do hĺbky, o ktorej nevieme. Stále obohacuje náš filter – aj keď si to neuvedomujeme.
S. Lewis sa podobne vyjadril o čítaní a o tom, ako rozširuje náš pohľad a porozumenie:
Tí z nás, ktorí boli celý život vernými čitateľmi, si len zriedkakedy plne uvedomujú, za aký obrovský podiel na našom bytí vďačíme autorom… Človek, ktorý sa uspokojí s tým, že je sám sebou, a je teda menej sám sebou, je vo väzení. Moje vlastné oči mi nestačia, preto sa budem pozerať očami iných.
A preto čítate
Pamätať si všetko, čo ste prečítali, nie je pointou.
Áno, môžete čítať s nádejou, že narazíte na jednu vetu, ktorá vás zasiahne a zmení váš život. Ale čítanie odsekov a kapitol, ktoré nie sú výnimočné tiež formuje a utvára váš pohľad, a to spôsobom, ktorý nevidíte alebo plne nechápete.
Účinky čítania ďaleko presahujú detaily, ktoré si zapamätáte, alebo vety, ktoré si zvýrazníte. Čítanie zlepšuje váš filter, poskytuje vám vedomosti a poznatky, ktoré formujú vašu myseľ spôsobom, ktorý nedokážete zachytiť, a ponúkajú vám mieru múdrosti a šírku, ktorú by ste inak nemali.
A preto čítate. A preto aj tie knihy, ktoré si nepamätáte, majú stále význam.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
