Spolu s Abrahámom sa dozvedáme, čo si Boh na človeku najviac cení. Nie je to to veľké, čo pre Boha urobíme, ale to veľké, čoho sa pre Neho vzdáme.
2021 Slovo na každý deň
Na začiatku príbehu nás udivil Boží rozkaz Abrahámovi, aby obetoval svojho syna. Na konci príbehu nás udivuje Abrahámova ochota obetovať syna.
Abrahám po ceste na vrch Mórija netuší, že o mnoho rokov neskôr iný Otec a iný Syn pôjdu spolu cestou na vrch Golgota, na konci ktorej bude stáť obetný oltár.
Cesty na vrch Mórija sú vždy osamelé cesty. Preto sa Abrahám pred cestou neradí so svojou ženou Sárou, lebo sú rozhodnutia, ktoré musíme urobiť sami a kde nás...
Nejde o to, či sme ochotní ísť na vrch Mórija, ale či naň ako Abrahám i skutočne dôjdeme. Mnohí to uprostred cesty vzdali a vrátili sa späť.
Naša viera je vždy skúšaná vtedy, keď nerozumieme Bohu, čo s nami robí a prečo to robí. Navyše keď všetko to, čo robí , protirečí všetkému tomu, čo o Ňom vieme...
Veľkosť lásky k Bohu sa meria veľkosťou obete, ktorú sme pre Boha ochotní priniesť. Abrahám nič väčšie než Izáka nemá. A Boh nežiada nič menšie než Izáka.
Abrahám spojil sadenie stromov so vzývaním Hospodina, ako keby to bola jedna a tá istá činnosť. Toto je to, čo nazývame bohoslužbou všedného dňa.
V rozhovore s kráľom Abímelechom otvorí Abrahám „kauzu“ studne, o ktorú ho násilím pripravili kráľovi sluhovia. Abrahámovi sa stala krivda a on až doteraz...
Pozorovaním života cudzinca, ktorý už nejaký čas žije na jeho území si kráľ Abímelech dáva otázku: Čo je tajomstvo Abrahámovho požehnaného života?