Keď sa z dnešného pohľadu dívame na rôzne udalosti a morálku v Starej zmluve, je s tým spojených vždy viacero rizík. Pri čítaní Biblie je vždy rozhodujúca otázka, či je pre nás rozhodujúcim zámer Autora, alebo porozumenie čitateľov. Najmä v oblasti morálky sme stále náchylní posudzovať texty a výroky spred tisícročí z hľadiska našich dnešných postojov. My však čítame praveké a nemenné slovo Božie očami neustále sa meniaceho sveta. Ak sa chceme vyhnúť našim vlastným predsudkom, musíme nechať hovoriť tieto príbehy a ich rozprávača samých za seba.
V tomto článku sa obmedzíme na príbehy a rozprávača knihy Genezis, ako aj na otázky vzťahu sexu a násilia.
Viacženstvo
Lemech s Adou a Cillou; Jákob s Leou a Ráchel
Prvú zmienku o mužovi, ktorý má viac žien naraz, nájdeme už v Gn 4. O Lemechovi sa dozvedáme iba dve veci: (1) vzal si dve ženy a (2) vyhrážal sa 77-násobnou pomstou za každé ublíženie. Druhá zmienka viacženstva je priamo u patriarchu Jakoba. Toho do viacženstva vlákal ľsťou jeho vlastný svokor. Dramatický popis napätia, závisti a horkosti medzi jeho dvomi ženami, hoci tie boli vlastnými sestrami (Gn 29:31; Gn 30:24), viedol k tomu, že Jákobovi synovia od Ley chcú zabiť svojho nevlastného brata Jozefa a nakoniec ho predajú do otroctva.
Keďže Jakob je praotcom izraelského národa, mohli by sme predpokladať, že autor týchto príbehov súhlasí s viacženstvom. Keď si však uvedomíme násilie, ktoré je spojené s viacženstvom, tak musíme uznať, že samotné tolerovanie viacženstva vôbec neznamená súhlas. Takýto uzáver vyplýva aj z príbehu o stvorení ženy z mužovho rebra. (Ak chcel Adamovi ponechať párny počet rebier, mohol mu stvoriť dve ženy.) Rozprávanie však končí záverom, ktorý platí pre každé manželstvo: Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene (nie: „k svojim ženám“!) a budú jedno telo Gn 2:24). Genezis 1 a 2 dokazujú, že Stvoriteľov zámer pre ľudskú sexualitu je monogamné heterosexuálne manželstvo.
Predmanželský sex
Dína s Šekemom
Príbeh Díny a Šekema v Gn 34 svedčí o hrubom násilí, ktoré môže byť vyvolané sexuálnou nemravnosťou. Verš 1: Raz vyšla Dína, ktorú Jákobovi porodila Lea, aby sa pozrela na dcéry toho kraja, znie pre nás úplne nevinne, ba takmer bezvýznamne. Lenže v kontexte vtedajšieho rozprávača (ale ani dnes!) „vyjsť von“ neznamenalo iba opustiť na chvíľu rodičovský stan. Jej mama, Lea, vyšla von (Gn 30:16), aby zlákala Jákoba a dôsledkom boli nechutné rodinné intrigy. Konanie Díny bolo teda prinajmenšom neopatrné, ba možno aj neprístojné. Vyšla si len s dievčatami, ale chlapci zrejme neboli ďaleko. V 2. v. čítame: Keď ju videl Šekem,… uniesol ju, ležal s ňou a zneuctil ju. Tento príbeh sa zvykne nazývať aj rozprávaním o znásilnení Díny. Lenže hneď nasledujúci verš hovorí: Potom však celou dušou prilipol k Jákobovej dcére Díne, zaľúbil sa do nej a chcel si získať jej srdce. Je teda možné aj také vysvetlenie, že ju Šekem skôr zviedol ako znásilnil. Jedno i druhé je však pre autora Genezis nevhodné. Na jednej strane vyjadruje príbeh veľké sympatie s Dínou a jej bratmi, ktorí sa veľmi zarmútili a rozhnevali. Spáchal totiž v Izraeli nehanebnosť tým, že poškvrnil Jákobovu dcéru (7. v.). V prípade Díny a jej bratov však ide o Leine deti, takže táto nemravnosť Jákoba necháva chladným. Zdá sa, že rozprávač tohto príbehu má viac sympatií s Dínou a jej bratmi ako ich otec. Preto keď im Jákob vyčíta násilnú pomstu na mužoch Síchema, Šimeón s Lévim mu oprávnene odvrkli: Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou (31. v.)?
Zdá sa, akoby morálny postoj rozprávača nebol celkom jednoznačný. Prof. Wenham poznamenáva, že v rámci pevného morálneho rámca (toho, čo je dobré a zlé), tento príbeh ukazuje viacrozmerné stránky správania so zmiešanými motívmi. To nám znemožňuje celkom odsúdiť alebo celkom ospravedlniť jeho aktérov. Pri svojom záverečnom požehnaní povedal Jákob Šimeónovi a Lévimu, že vo svojej oprávnenej pomste zašli príliš ďaleko: Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástroje násilia. Nech moja duša nevkročí do ich kruhu, nech sa moja sláva nespája s ich spoločenstvom, lebo v hneve povraždili mužov a v svojej roztopašnosti ochromili býky. Nech je prekliaty ich hnev, lebo bol prudký, a ich zúrivosť, lebo bola krutá (Gn 49:5-7). Autor týmto rôznofarebným príbehom ukazuje svoj odpor proti predmanželskému sexu, ale zároveň aj proti nebezpečnému násiliu, ktoré takýto sexuálny pomer môže vyprovokovať.
Cudzoložstvo
Sára s faraónom a Abímelechom; Pótifarova žena s Jozefom
Abrahám dokonca dvakrát vydáva svoju manželku, Sáru, za svoju sestru. Bola to síce čiastočne pravda, ale zároveň ju tým vydal aj do háremu cudzích mužov. Najprv do háremu egyptského faraóna (Gn 12:10-20) a potom gerárskemu kráľovi, Abímelechovi (Gn 20:1-18). Nijako ho neospravedlňuje, že konal zo svojho pudu sebazáchovy. V oboch prípadoch sa títo králi na Abraháma veľmi nahnevali zato, že ich takto oklamal a tým im dovolil dopustiť sa takého ťažkého hriechu. Oni o tom nevedeli (Gn 20:3-6), ale faraón zato utrpel ťažké rany a hoci Abímelech sa Sáry nedotkol, jeho manželky boli potrestané neplodnosťou. To dokazuje, že Boh považuje mimomanželský pohlavný styk za ťažký hriech bez ohľadu na okolnosti, za akých k nemu došlo. Tento uzáver je ešte podčiarknutý a zosilnený tým, že ešte aj pohania ho považujú za taký ťažký!
Pótifarova žena v Gn 39 sa opakovane a naliehavo usilovala zviesť Jozefa. Autor Jozefovými slovami vyjadril jednoznačne odmietavé stanovisko: Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu (v. 9)?! Keď nepomohli také jasné slová, pri ďalšom pokuse zostal už len útek (v. 12). Hoci bezprostredne nespravodlivo, tvrdé dôsledky tohto činu dopadli na Jozefa. Nedovolený sex bol aj tu spojený s násilím.
Náhradné manželstvo/materstvo
Abrahám s Hagar
Na starovekom blízkom východe to bolo obvyklé riešenie pre bezdetné dvojice. Keďže deti sa v tom čase dali plodiť iba pohlavným stykom, išlo vlastne o náhradné manželstvo. Manželka poskytla svojmu manželovi dievča, najčastejšie svoju slúžku a narodené dieťa sa považovalo za manželkino dieťa. O tomto svedčí príbeh Sáry a Hagar v Gn 16. Ani starozmluvný Zákon ani zvyklosti okolia toto nezakazujú, ale rozprávač Genezis s takýmto správaním nesúhlasí. Jednak preto, že Boží sľub syna Abrahámovi predpokladá že sa stane niečo neobyčajné, nie že Abrahám si to zabezpečí bežnými praktikami svojho okolia. Ale aj spôsob, ako je tento príbeh vyrozprávaný, pripomína udalosti z 3. kapitoly, kde Adam počúval na svoju ženu, ona zobrala a dala aj jemu. Tak aj tu Sára zobrala svoju slúžku, Hagar, a dala ju svojmu manželovi a on si ju zobral.
Svojím spôsobom rozprávania teda rozprávač vyjadruje svoj nesúhlas s takýmto konaním. Dokazujú to ale aj dôsledky, ktoré nedali na seba dlho čakať. Hneď ako Hagar otehotnela, zľahčila si a opovrhovala svojou paňou. Tá s ňou začala tak hrubo zaobchádzať, že Hagar radšej ušla a situáciu musel zachraňovať anjel. Ani to však nebolo trvalé riešenie. Hoci s veľkou nevôľou, ale po rokoch odohnal Abrahám náhradnú matku a syna preč (Gn 21:9-16). Náhradné materstvo sa v dnešných časoch umelého oplodnenia zvykne zabezpečovať bez pohlavného styku, ale mnohé konkrétne prípady svedčia skôr o veľkej bolesti a slzách ako o dobrom riešení bezdetnosti.
Homosexuálny styk
Chám s Noachom; Sodomčania a Gomorčania
V Gn 9:22 čítame na prvý pohľad nevinnú udalosť: Chám, Kanaánov otec, však videl svojho otca obnaženého a povedal to vonku svojim dvom bratom. Čo je na tom také zlé, že ho otec zato preklial (v. 25)? Viacerí vykladači sa domnievajú, že Chám svojho otca znásilnil. V Lv 18:6-18 a Lv 20:17 sa totiž ten istý výraz, „odkryť/vidieť nahotu“, jednoznačne týka pohlavného styku. Známejší príklad v tejto súvislosti je príbeh Chámových potomkov, Sodomčanov a Gomorčanov, v Gn 19. Podľa 5. verša požadujú od Lóta: Kde sú tí muži, čo tejto noci prišli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme s nimi obcovali. Preto sa homosexuálny styk oddávna nazýva aj sodomia.
Zatiaľ čo Chámov čin vyvolal otcovu kliatbu, davová homosexuálna psychóza Sodomčanov a Gomorčanov vyvolala doslova „oheň a síru“. Homosexuálne konajúci ľudia a ich priaznivci sa v tejto súvislosti ponáhľajú zdôrazniť, že k Noachovmu prekliatiu Cháma a k zničeniu Sodomy a Gomory došlo iba preto, že Chám svojho opitého otca znásilnil a Sodomčania sa dvoch cudzincov tiež chceli zmocniť násilím. Keď teda k takému styku dôjde po vzájomnom súhlase, tak je to v poriadku. Podľa rozprávača knihy Genezis to však v poriadku určite nie je. Teraz tu neriešime komplexne a systematicky homosexuálne správanie, ale spojenie neprirodzeného sexu a násilia je aj v tomto prípade explicitné a jasné.
Incest
Lótove dcéry s otcom a Támar so svokrom
V prípade Cháma nešlo iba o homosexuálny akt, ale aj o styk s vlastným otcom. Za povšimnutie stojí však aj to, že kniha Genezis zaznamenáva tri prípady, keď neprirodzený/nedovolený sex iniciujú ženy. Už sme spomínali zvádzanie Putifárovej ženy. Tam sa však nejednalo o incest. Druhý prípad sa týka Lótových dcér. Podobne ako Chámov čin mal katastrofálne následky aj pre jeho kanaánskych potomkov, tak aj čin Lótových dcér mal podobné následky na Moábčanov a Amónčanov (Gn 19:30-38). Tretím príkladom je Támar, ktorá iniciovala styk so svojím svokrom Júdom v Gn 38. Na prvý pohľad sa zdá, že jej zvedenie svokra, aby zabezpečila potomka pre svojho zomrelého manžela, nevyvolalo také isté odmietnutie rozprávača knihy Genezis ako v prípade Lótových dcér. Ale to je relatívne, lebo v príbehu sa odsudzuje Júdova nepoctivosť, keď jej najprv prisľúbil svojho syna Šéla, ale potom svoj sľub nedodržal. Len o vlások však unikla upáleniu (Gn 38:24). Poznámka na konci 26. verša: Potom sa už s ňou nestýkal (Júda), však dokazuje, že styk so svokrom považuje autor prinajmenšom za nevhodný.
Závery
V starozmluvných dobách sa všeobecne predpokladalo a očakávalo, že každý muž sa ožení a žena sa vydá. Fakt, že Boh stvoril ľudí ako muža a ženu (Gn 1:27) v spojení s prvým prikázaním: Ploďte sa a množte sa (Gn 1:28), ktoré opakuje ešte trikrát Noachovi po potope (Gn 9:1, 7), je prejavom toho, že rozmnožovanie a sexuálny styk považuje pre ľudí za veľmi podstatný. Jedným z kľúčových slov knihy je „požehnanie.“ Je to výraz, ktorý v seba zahŕňa všetky pozitívne zámery Boha s ľuďmi. Príbehy, na ktoré sme sa tu zamerali, demonštrujú, že medzi najcennejšie požehnania sa považuje početná rodina. Svedčia o tom aj viaceré žalmy (Ž 37:25-26; Ž 112:2; Ž 127:3-5; Ž 128:3-6). Videnie proroka Zachariáša obsahuje aj takýto obraz obnoveného Jeruzalema: Takto hovorí Hospodin zástupov: Ešte budú na uliciach Jeruzalema sedieť starci a starenky; každý s palicou v ruke pre svoj vysoký vek. A ulice mesta budú plné chlapcov a dievčat hrajúcich sa na jeho uliciach (Zach 8:4-5).
Christopher Ash, ktorý napísal jednu z najlepších kníh o manželstve, ju nazval Manželstvo: Sex v službe Bohu (Marriage: Sex in the service of God). Hovorí, že existuje zrejme veľa spôsobov, akými mohol Boh stvoriť ľudstvo. On nás však stvoril ako sexuálne bytosti, ktorých sexualita sa má vyjadriť iba vo výlučnom, dobrovoľnom, trvalom a pohlavnom zjednotení jedného muža s jednou ženou, ktorí sa jeden druhému verejne zaviažu a spoločnosť tento záväzok uzná. Toto nazývame manželstvom. Všetko, čo Boh stvoril, má svoju prirodzenosť a svoje určenie. Ani jedno ani druhé nie je možné meniť. To sa týka aj ľudskej sexuality. Preto aj rozprávač spomínaných príbehov hovorí o katastrofách, ktoré spôsobujú ľudia, ktorí prekračujú Stvoriteľove normy pre ľudskú sexualitu. Videli sme, že prekračovanie týchto noriem často sprevádza násilie. Stvoriteľský poriadok je preto „stvoriteľský,“ lebo bol daný Stvoriteľom, a nie vytvorený nami. Etika je výkladom poriadku, ktorý dal Stvoriteľ. Nie je to poriadok, ktorý vtláča ľudská vôľa pôvodne neusporiadanému morálnemu prostrediu. Je pravda, že to obmedzuje našu slobodu, ale obmedzuje to zároveň aj naše obavy. Na príbehoch knihy Genezis, ale aj vo svojom okolí vidíme, že všetky iné alternatívy sú hrozné.
