Poznámka autora: Tento príspevok je zo série Kresťanstvíčko, štúdia Prvého listu Korinťanom. „Kresťanstvíčko“ je môj názov pre povrchnú, pohodlnú a pasívnu formu viery, ktorá sa vyhýba skutočnej zodpovednosti, obeti a aktívnemu nasledovaniu Boha.
Vyhýbajte sa smilstvu! Každý hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela. Kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.
1. Korinťanom 6:18-20
Jedna z hlavných vecí, ktoré sa neveriacim ľuďom na kresťanstve nepáčia, je náš postoj k ľudskej sexualite: sex až po svadbe, heterosexuálne manželstvo. Kresťanstvo je podľa nich plné pravidiel, príkazov a zákazov. Ľudia predsa chcú byť slobodní! Chcú si robiť, čo sa im zachce! Lenže spôsob, akým Biblia pristupuje k sexu, je omnoho hlbší. A práve túto hĺbku kresťanstva často nechápeme.
Sex je omnoho hlbší, než si myslíme
V Korinte zrejme mali jedno heslo, ktoré si vypožičali od ľudí navôkol: „Sme slobodní, všetko môžeme.“ Ak niečo nie je nezákonné, prečo by som to nemohol robiť? A kresťanstvo predsa navyše prináša slobodu. Možno sa na to podobne pozeráme aj my dnes: musíme toho veľa stihnúť, veľa vyskúšať. Zdá sa, že Korinťania tento prístup aplikovali aj na otázku sexuality.
A do toho prichádza apoštol Pavol a hovorí: Len preto, že všetko môžeme, alebo lepšie povedané, všetko je v našej moci, to ešte neznamená, že to máme urobiť. Niektoré veci môžeme urobiť, ale je to hlúposť. Len skutočnosť, že ich urobiť môžeme, ešte neznamená, že by sme ich urobiť mali. Môžeme dnes prísť domov hladní a skúsiť zjesť zopár klincov. Môžete to teoreticky urobiť? Áno. Je to dobrý nápad? Nie.
Apoštol Pavol to v 6. kapitole povie nasledovne: „Všetko smiem, ale nie všetko mi osoží. Všetko smiem, ale ja sa ničím nedám zotročiť.“ Všetko smiem, ale sú veci, ktoré nestoja za to, aby som ich robil. Všetko smiem, ale ničím sa nedám zotročiť.
Pavol nepopiera ich novú slobodu, ale pozastavuje sa nad tým, ako s touto novou slobodou nakladajú. Náš prístup k životu ako kresťanov je, že sme slobodní, no zároveň si uvedomujeme, akú majú veci navôkol moc nás zotročiť. Veci ako peniaze, sociálne siete, práca alebo napríklad sex, o ktorom hovorí práve táto pasáž.
Čo Pavol hovorí, je: Mám slobodu robiť čokoľvek, ale nič mi nesmie brať moju slobodu. Všetko je v mojej moci, ale ja nebudem pod mocou nikoho. Sex má veľkú moc dať nám slobodu, ale tiež nám ju môže ukradnúť. A toto treba vedieť, než sa do tejto témy pustíme.
A možno vám napadá niečo podobné, ako napadalo cirkvi v Korinte. Nehrotíme to príliš? Veď čo, ide len o sex. Prečo to cirkev berie tak vážne? Tak sa jednoducho s niekým vyspím a neriešim to. Sme v 21. storočí, sex je predsa len dobrá fyzická aktivita. Prečo tomu prikladáme takú váhu?
V Korinte to bolo podobne. Sex mal miesto len ako fyzické uspokojenie. Keď som hladný, idem, otvorím chladničku a najem sa. Keď mám predsa fyzickú potrebu, musím ju nejako naplniť. Som hladný, tak si vezmem rožok a nakrájam si salámu. Mám sexuálnu potrebu, tak si nájdem niekoho, kto ju môže naplniť. Alebo si zapnem počítač.
Pavlov argument v 1. liste Korinťanom je, že by to tak možno bolo, keby tak Boh človeka stvoril. Keby to bol účel, pre ktorý našu sexualitu stvoril. Ale sexuálna potreba nie je rovnaká ako potreba jesť. Sex nemá rovnakú úlohu ako jedlo. Tak ako je kladivo určené na pribíjanie klincov, nie na výchovu malých detí, tak sex nie je určený na smilstvo, ale na niečo iné.
13 Pokrmy sú pre žalúdok a žalúdok pre pokrmy! Boh však obráti i jedno, i druhé navnivoč. No telo nie je pre smilstvo – je pre Pána a Pán pre telo.
Telo nepatrí smilstvu. Smilstvo je v Biblii všeobecný termín pre sex mimo manželstva. A Pavol reaguje na argument, ktorý by sme mohli mať aj my. Sex nie je len ďalšia fyzická aktivita. Nie je to len ako jesť párok. Sme správcovia svojho tela.
V tej dobe bolo určitou spoločenskou normou, že bohatší ľudia po hostine mali sex s prostitútkou. Jedlo a zábava. Oboje sa zdá byť podobné. Videli ste niekedy televíznu reláciu Prostřeno? Hostiteľ ponúkne jedlo, po ňom príde na rad zábava. My dnes po večeri hráme karty, oni robili niečo iné. Bola to viac verejná vec, pre nás je skôr súkromná. Ale princíp sa nemení.
Sex nie je len naplnenie potreby, ako je jedlo naplnenie potreby. Sex je hlbší. Sex má svoje miesto.
Na tom, čo robíme so svojím telom, záleží. Jedlo, ktoré zjeme, o pár dní zmizne. Ale sex v sebe nesie hlbší dopad. Nie je to len fyzický akt. Má moc nás spojiť, ale aj zotročiť. A práve preto je nebezpečné veriť lži, že sex je len telesná potreba ako hlad.
Lenže sami dobre vieme, že to tak nie je. Preto v spoločnosti tak silno reagujeme na znásilnenie. Keby bol sex naozaj len fyzickou aktivitou, ako jedlo alebo šport, prečo by sme naň reagovali úplne inak ako na bežné fyzické ublíženie? Keď muž udrie ženu, je to násilie. Ale keď ju znásilní, vieme, že to nie je len násilie. Je to niečo hlbšie. Je to zásah do samotnej ľudskej dôstojnosti. Narušenie dôvery, bezpečia, identity. Zasahuje to celé vnútro človeka.
Pozeráme sa rovnako na zneužívanie detí ako na ich telesné trestanie? Prečo by nám nepripadalo rovnaké, keby rodič „trestal“ dieťa tak, že by ho sexuálne zneužil? Hoci by mu aj ublížil menej ako vareškou… Nie. Vieme, že jazvy, ktoré sexuálny styk zanecháva, sú omnoho hlbšie a horšie. Či už je nedobrovoľný alebo dobrovoľný, sex má hlboký potenciál ľudí spojiť, alebo ich tiež rozdeliť.
Manželstvo
16 Alebo či neviete, že kto sa oddáva neviestke, je s ňou jedno telo? Veď sa aj hovorí: ,Budú dvaja jedno telo.‘
Pavol cituje Genezis, prvé manželstvo. Sex je niečo viac než fyzický akt. Je to prelínanie jedného s druhým. Dvoch tiel a dvoch duší. Stávaš sa do určitej miery súčasťou toho druhého. Komu patrí tvoje telo? Kto ho ovláda? To je dôležitá otázka. Je ovládané sexom, alebo Pánom? Komu patrí?
Aby sme pochopili náš hlavný text, musíme hovoriť o manželstve a vysvetliť, prečo práve manželstvo je miestom pre sex. Nie preto, že si ako náboženskí ľudia musíme nastaviť nejaké pravidlá a „sex až po svadbe“ znie rozumne. Ale pretože to plynie z hlbšieho presvedčenia o tom, kto sme a kto je Boh.
Sex má obrovskú moc. Môže nás spojiť, ale tiež zotročiť. A často nás zotročuje práve preto, že nepoznáme jeho pravé miesto. To ani nemusím dlho dokazovať. To je realita. Ako najlepšie niečo predať? Stačí pridať ženu s výstrihom, aby sa za tým muži otočili. YouTube, reklamy a sociálne siete na tomto dobre fungujú. Koľko ľudí je závislých na pornografii a nemôžu prestať? Doslova sa im mení chémia v mozgu. Koľko ľudí je vo väzení kvôli sexuálnym činom, pretože sa nedokázali ovládať? Sex do značnej miery riadi našu spoločnosť. Riadi často nás. A je naivné si nahovárať, že nie.
Boh opisuje sex inak. Hovorí: „Vaše telo patrí Pánovi. Vyhýbajte sa smilstvu, pretože ste s Pánom jeden duch. Boli ste draho kúpení, preto sa od toho držte ďalej.“
Vzťah, ktorý máme s Bohom skrze Krista, ovplyvňuje všetky naše ostatné vzťahy. Dokonca aj sex. Biblia opisuje vzťah, ktorý máme s Bohom skrze Krista, ako manželstvo. Je to intímny vzťah, založený na vzájomnej láske. On miloval prvý nás a my milujeme jeho. Ale nie je to vzťah postavený len na citoch. Je postavený aj na zmluve.
Boh hovorí: „Budem ťa milovať, nech to stojí, čo to stojí. Aj keby ma to malo stáť vlastný život.“ A presne to sa stalo. Keď Ježiš pri poslednej večeri pozdvihuje kalich, hovorí: „Toto je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa za vás vylieva.“ Jeho láska k nám je potvrdená zmluvou. Sľúbuje: „Budem ťa milovať, nech to stojí, čo to stojí. Nikdy ťa neopustím. Nikdy ťa nestratím. Vždy ťa privediem späť domov.“
Ježiš nazýva cirkev svojou nevestou. My patríme jemu. A náš vzťah s ním je obrazom toho, čo má byť manželstvo. Verný vzťah lásky a zmluvy. Manželstvo je láska a zmluva. A práve to je priestor, kam patrí intímny sexuálny vzťah. Miesto, kde dochádza k spojeniu nielen tiel, ale aj duší. Preto Boh ustanovil manželstvo medzi mužom a ženou ako kontext pre sex. Vzťah, kde je láska – ale nielen láska. Je tam tiež zmluva vernosti.
Muži a ženy sú povolaní žiť vo vzťahu, ktorý odráža Boží vzťah k nám. Aby sme žili pre neho a nie len sami pre seba. Nejde len o to, že máme vieru v hlave. Boh sám v nás nejakým tajomným spôsobom prebýva. Žije v nás skrze svojho Ducha.
A pokiaľ toto nepochopíme, nikdy nepochopíme ani hĺbku sexuálneho hriechu. Pavol v celej tejto kapitole opakuje: Dajte si pozor. Sex má omnoho väčšiu moc vás ovládnuť, než si myslíte. Je hlbší a silnejší, než si myslíte. Dokáže vytvoriť závislosť aj citové zranenie. Nie je to ako jedlo alebo toaleta. Nie je to len vykonanie potreby. Je to spojenie dvoch ľudí tým najhlbším ľudsky možným spôsobom.
Keď s niekým zdieľate toto, nezdieľate len čas. Zdieľate kus samého seba. Spoznávate sa na hlbokej úrovni. A stávate sa s tým človekom jedno.
S týmto prichádzame k nášmu textu:
18 Vyhýbajte sa smilstvu! Každý hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela. Kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. 19 A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? 20 Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.
Vyhýbajte sa (v češtine „Utíkejte“). Toto by malo byť naše základné nastavenie voči sexu mimo manželstva. Nie je to úplne iné, než čo počujeme dnes? „Tak to tak nehroť, nerieš to.“ Ale Biblia hovorí: vezmite nohy na plecia. Boh a hriech nestoja na jednej strane. Keď sa približujete k jednému, vzďaľujete sa druhému. Utekajte pred smilstvom.
Biblia nám nič nenahovára. Utekanie je náročná aktivita. Aby sme sa smilstvu vyhli, bude sa od nás vyžadovať, aby sme sa mu aktívne postavili. Aby sme vynaložili značné úsilie. Aby sme si prestali nahovárať klamstvá typu: „Nie je to také ťažké, zajtra s tým prestanem.“ Nie. Utekajte.
Pavol zároveň nehovorí len zoznam pravidiel, ako sa smilstvu vyhnúť. Nedáva len zoznam pravidiel typu: nosiť dlhé sukne až po členky, na ženu sa pozrieť maximálne dvakrát za deň, konverzácia s opačným pohlavím môže trvať najviac päť minút, na seriál, kde sa hovorí o sexe, sa môžeš pozerať len raz týždenne. Neuzatvára to zákonom, ale milosťou. Hovorí: pozrite sa, aký je Boh. Čo pre vás urobil.
Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.
Pretože ochranou pred smilstvom nie je zapamätanie si nejakého zákazu, ale hlboké pochopenie Božej milosti. To, čo nás povedie k životu, kde vzdávame Bohu česť, nie je súbor pravidiel, ale poznanie toho, čo pre nás Boh už urobil. Čo vykonal v Ježišovi.
Pochopenie jeho lásky k nám vedie k opätovanej láske k nemu. Vo vlastnom úsilí o svätosť porastieme len vtedy, keď si budeme znovu a znovu uvedomovať veľkosť Božieho vykúpenia. Keď si uvedomíme rozdiel medzi svätým Bohom a nami. A čo v tomto svetle znamená Ježišov kríž. Ak sme takí hriešni a Boh taký svätý, a medzi nami je taká obrovská priepasť, potom jeho láska v Ježišovi voči nám musí byť rovnako obrovská. Čím viac rozumiem tomu, aký je Boh, a tomu, aký som ja, tým viac rastie moja potreba pre Ježiša. A tým hlbšie chápem jeho vykúpenie.
Boh je za nás
Boh nič nepotrebuje. Nesedí na obláčiku s potom na čele a nedúfa, že ľudia konečne začnú poslúchať, pretože sa bez nich nezaobíde… Boh nepotrebuje, aby si pre neho chodil do obchodu alebo aby si mu pomohol udržiavať vesmír pohromade.
A ak tento Boh naozaj nič nepotrebuje, a my mu aj tak nemôžeme dať nič, čo by už sám nemal, tak prečo nám dáva prikázania? Prečo nám dáva prikázania niekto, kto sám nič nepotrebuje? Keď vám prikazuje niekto, kto sám nič nepotrebuje, potom to zrejme znamená, že jeho prikázania sú dobré pre nás.
Boh stvoril svet určitým spôsobom. Aj sex a človeka stvoril s nejakým účelom. Boh stvoril človeka ako bytosť so svojou vlastnou hodnotou a dôstojnosťou. A sex ako najhlbšiu úroveň komunikácie medzi dvoma ľuďmi, ktorí sú pripravení žiť ako jedno – pre neho.
Vzdávajme česť Bohu tým, že budeme žiť tak, ako to On zamýšľal.
Utorok dopoludnia
Jozef sedí ako každé dopoludnie prilepený k monitoru svojho počítača v práci. Má rád svoju prácu, ale v poslednej dobe sa viac teší na obed. Nie preto, že by tak veľmi trpel hladom. Ale preto, že vo firme, kde pracuje, majú malú jedáleň. A poslednou dobou tam často obeduje Šárka.
Jozef by si nikdy nedovolil Šárke dávať nejaké návrhy. Teda, aspoň si to tak sám sebe nahovára. Doma má manželku a malé dieťa. Ale aj tak teraz trávi so Šárkou dosť času. Je milá, pekne hovorí. Páči sa mu. Niekoľko minút pred pauzou sa pristihne pri myšlienke, že sa nemôže dočkať obeda. Nie kvôli jedlu. Kvôli Šárke.
V mobile má aplikáciu Biblia, z ktorej si často ráno číta verš na deň. Dnes tam stálo: „Vyhýbajte sa smilstvu!“ A on si pomyslí: „Veď toto predsa nie je smilstvo, len sa rozprávame.“ Ale potom mu to dôjde. Do smilstva len tak niekto nechtiac nespadne. Práve preto máme utekať. Nie sa s tým zahrávať.
Nie je zlé byť kamarát s niekým opačného pohlavia. Ale sám vie, že v kútiku duše chce niečo viac. Jozef sa zdvihne zo stoličky. Zájde k stolu, kde sedí Kubo, a spýta sa ho, či by dnes nešli na obed niekam inam.
Poznámka redaktora: Prevzaté z Kostel jinak
