Vstúpili sme do predvianočného obdobia uprostred pandémie, ktorá nám berie príbuzných, priateľov, susedov či kolegov. Stretávame sa väčšinou iba online a je dosť pravdepodobné, že tak prežijeme aj vianočné bohoslužby. Napriek tomu nás zachvacuje vianočná nálada. V takejto divnej dobe je ľahké nepostrehnúť, aké je to mimoriadne zvláštne. Je mimoriadne zvláštne, že presne v pravom historickom čase „si Boh rozložil svoj stan medzi nami“ (Exodus 32-40). Preto aj, alebo možno práve, v tejto divnej dobe urobíme dobre, keď sa zastavíme a s pohľadom na Prológ Jánovho evanjelia (Jn 1:1-18) budeme premýšľať na pravým významom Vianoc.
1 Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. 2 Ono bolo na počiatku u Boha. 3 Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje. 4 V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5 A to svetlo v tme svieti, ale tma ho nepohltila. 6 Od Boha bol poslaný človek; volal sa Ján. 7 Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby všetci prostredníctvom neho uverili. 8 On nebol svetlom, ale prišiel vydať svedectvo o tom svetle. 9 Bolo tu pravé svetlo, čo osvecuje každého človeka, to prichádzalo do sveta. 10 Bol vo svete a svet ním vznikol, ale svet ho nespoznal. 11 Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali. 12 Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi; 13 tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. 14 To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. 15 Ján vydal o ňom svedectvo a volal: „To je ten, o ktorom som povedal: ‚Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.‘“ 16 Z jeho plnosti sme my všetci prijali, a to milosť za milosťou. 17 Zákon bol totiž daný skrze Mojžiša, no milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. 18 Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boží, ktorý je v lone Otca, nám ho zjavil.
Ján 1:1 – 18
Apoštol začína božstvom Krista, ktorý bol už pri stvorení. Po svedectve Jána Krstiteľa, ktorý pripravoval jeho príchod, Ján hovorí, že pravé svetlo, čo osvecuje každého človeka, to prichádzalo do sveta. Skutočná veľkosť tohto výroku spočíva v tom, že jeho príchod znamená, že tých, ktorí veria v neho, sám Boh adoptoval za svoje deti. Oni sa totiž narodili z Boha. Potom prichádza výrok, ktorý tak nádherne vystihuje slávu Krista, ktorý urobil nepredstaviteľné, zostúpil, aby prebýval s nami, so svojím stvorením:
A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. (Jn 1:14)
Samozrejme, Jána k týmto slovám priviedlo očakávanie celej Starej zmluvy. Na pozadí izraelského vzdoru voči Bohu, Boh demonštroval svoju ohromnú moc, keď vyslobodil svoj ľud z egyptského otroctva. Boh potvrdil svoju zmluvu so svojím ľudom tým, že si zaumienil bývať uprostred nich. Bude ich Bohom, ktorý ich vedie, stará sa o nich a oni budú jeho ľudom, ktorý tohto Boha nasleduje a zverí sa mu. Svätostánok s detailným plánom konštrukcie mal byť miestom, kde Boh prebýva uprostred svojho ľudu (Exodus 32-40).
Ak podľa obrazu z Knihy Nárekov zem mala byť podnožkou Boha, tak svätostánok a neskôr chrám mal byť prepojením medzi Stvoriteľom sveta a zemou. Svätostánok bol jedinečný a slávny, ale podľa autora Listu Hebrejom je jasné, že aj tak to bol iba tieň reality (Heb 8:1-5). Keď teda prechádzame Božím slovom k jeho ľudu v Starej zmluve, aj my môžeme precítiť to očakávanie. Jeho ľud opakovane odmieta svojho Boha, preto trpia, ale Boh sľubuje, že On sám príde a všetko napraví prostredníctvom svojho vyvoleného Kráľa. A nakoniec vo vianočnom príbehu vidíme, že sa to uskutočnilo!
Kým Matúš a Lukáš komentujú význam Ježišovho narodenia svojimi historickými správami, Ján sa vo svojom úvode sústreďuje na slávu vtelenia. Keď my postupujeme k Vianociam, ktoré sa právom vyznačujú radosťou a úžasom, nezabúdajme na 1. kapitolu Jána. Keď budeme sedieť pri stole s rodinou a priateľmi, vymieňať si darčeky za zvukov nádhernej vianočnej hudby, nech to všetko samé o sebe krásne nám bledne v porovnaní so skutočnosťou, že sám Boh, ktorý bol na počiatku pri stvorení sveta, potom chodil medzi nami. Jedol s ľuďmi, učil ľudí, dokazoval svoje božstvo zázrakmi, rozprával ľuďom o tom, ako môžu byť adoptovaní do Božej rodiny – to bol Boh na zemi! Boha nikto nikdy nevidel, ale nazaretský Ježiš, plný milosti a pravdy, ukazuje Božiu slávu. Je iste veľa vecí, ktoré stojí zato oslavovať na Vianoce, ale žiadna z nich nie je významnejšia než táto.
Slovo „advent“ znamená príchod významnej osoby, či kráľa. Preto keď sme vstúpili do predvianočného obdobia, nedajme sa celkom zlákať falošnými pocitmi šťastia, ktoré svet premieta do Vianoc. Namiesto toho sa pripravujeme nanovo počuť o najvýznamnejšej osobe, ktorá sa kedy narodila a chodila medzi ľuďmi – nášho Pána Ježiša Krista, samého Boha, ktorý prišiel na zem, aby zachránil svoj ľud z ich hriechov.
