Už sme si vysvetlili, že spievanie je len malou súčasťou uctievania a že Boh od nás očakáva uctievanie celým životom – všade, kde sme a pri všetkom, čo robíme. Prečo ale toľko energie venujeme hudbe na bohoslužbách? Prečo hudobníci toľko nacvičujú? Prečo sa zvukári toľko trápia so správnym nastavením mikrofónov? Prečo toľko ľudí v nedeľu vstáva skôr ako ostatní, aby všetko nachystali?
Aby sme správne odpovedali, musíme si najprv položiť inú otázku. Čo je v centre bohoslužieb (pod bohoslužbami myslím pravidelné stretnutia kresťanov miestneho cirkevného zboru každý týždeň)? Tomu, čo máme v centre bohoslužieb, budeme prispôsobovať ostatné veci.
Ak máme v centre bohoslužieb napríklad stretnutie s inými kresťanmi, celý program prispôsobíme tomu, aby sme mali čo najviac z iných ľudí. Na bohoslužbách bude veľa rozhovorov, svedectiev, dialógov, spoločných modlitieb a podobne.
Ak bude v centre našich bohoslužieb liturgia, tak budeme robiť veľa obradov, odriekať veľa predpísaných formúl, postupovať podľa stanovených postupov.
Ak je v centre bohoslužieb človek, tak všetko bude sústredené na nás ľudí a budeme si pripomínať, slovami, piesňami i svedectvami, čo Boh spravil pre nás, aký úžitok z toho máme, aké sú naše skúsenosti s Bohom a aké pocity v nás Boh vyvoláva.
Bohoslužba však má byť sústredená na Boha. Máme si pripomínať, kto Boh je, aký je, čo urobil, čo robí, čo sľúbi, že spraví a aké je naše miesto v jeho veľkom príbehu. Až potom má prísť naša reakcia naňho. A keďže Boh sa nám zjavuje a hovorí k nám v prvom rade a hlavne vo svojom slove – Biblii, bohoslužby, ktoré sú sústredené na Boha, sú sústredené na Božie slovo – Bibliu a to, čo sa z nej o Bohu dozvedáme.
Pod tým si však často predstavujeme, že na Božie slovo sme sústredení len počas kázne. Ostatné časti bohoslužieb majú plniť nejakú inú funkciu – napríklad dať nám priestor vyjadriť, ako o Bohu premýšľame a aké z neho máme pocity.
Ale má to byť naozaj tak? Keď sa pozrieme na spievanie v Biblii, či už ide o knihu Žalmov alebo iné miesta, keď Boží ľud spieva, vidíme, že sa pri tom hlavne sústreďuje na Boha – kto Boh je a čo robí. Krásne to ilustruje napríklad Mojžišova pieseň po tom, čo ich Boh vyslobodil z Egypta (Ex 15:1-21). Všimnite si, že hoci vyjadruje radosť Izraelitov, takmer celá je sústredená na Boha a jeho veľkosť pri ich záchrane – Izraeliti si piesňou „kážu“ o Bohu.
Ďalej sa pozrime do Listu Kolosanom 3:16: „Kristovo slovo nech vo vás prebýva bohato: vo všetkej múdrosti sa navzájom učte a napomínajte a vďačne spievajte vo svojich srdciach Bohu žalmy, hymny, duchovné piesne.“
Pre kontext: List Kolosanom ako celok je o duchovnom raste a učí kresťanov, že duchovný rast pochádza z poznania Krista a prejavuje sa vzájomnou láskou v jeho ľude. Keď sa Pavol pomaly blíži k záveru svojho listu, dáva svojim čitateľom praktický návod, ako dobre pamätať na to, kto a aký je Kristus – Pavlovými slovami, ako má Kristovo slovo v nás prebývať bohato. A aká je tá jeho praktická rada? Spievať Bohu žalmy, hymny a duchovné piesne. Z tohto textu sa teda dozvedáme, že kresťania sa počas bohoslužieb (Pavol píše cirkvi, nie jednotlivcovi a všimnite si, že sa majú učiť navzájom) učia o Bohu a pripomínajú si, aký Boh je a čo robí, piesňami. Funkcia spievania počas bohoslužieb je preto rovnaká ako funkcia kázne – počúvať Božie slovo, učiť sa z neho, pripomínať si ho navzájom a potom na to reagovať oslavou Boha.
Predstavte si, že by kazateľ vystúpil na kazateľňu a prečítal by nejaký biblický text, povedzme o tom, ako Ježiš utíšil búrku na mori a ako jeho učeníci boli z toho celí zhrození a nechápali, kým Ježiš je (Mk 4:35-41). A potom si predstavte, že by kazateľ začal kázať a drvivú časť kázne by rozprával o tom, aké pocity učeníci asi mali, ako sa mohli či mali cítiť, čo si mysleli, ako na Ježiša reagovali, ako mohli a mali reagovať, a aké pocity ten text a tá predstava búrky vyvoláva v nás, aké myšlienky nám pri tom napadnú a aké by nám mali napadnúť a podobne a ako Boh chce, aby sme sa cítili.
Oprávnene by sme si povedali, že tu niečo nie je v poriadku. Keby sa kazateľ nesústredil na to, čo tento text zjavuje o Ježišovi (akú Božskú má moc a ako je napriek tomu nepochopený), tak by sme si mali myslieť, že tu sa nekáže Božie slovo a neučíme sa o Bohu a nepomáha nám to poznať ho lepšie.
Rovnako by sme sa mali pozerať aj na piesne, ktoré na bohoslužbách spievame. Tak, ako zmyslom kázne nie je v prvom rade povedať Bohu, či sebe, čo si o ňom myslíme a aké z neho máme pocity, nie je to ani zmyslom spievania. Tak, ako je zmyslom kázne učiť sa o Bohu, je aj zmyslom spievania počúvať Božie slovo a nie v prvom rade hovoriť Bohu o svojich myšlienkach a pocitoch. Spievanie je „len“ iným druhom služby slovom a to potrebujeme mať na pamäti. Služba slovom je v prvom rade o Bohu – tak ako je v prvom rade o Bohu (a nie o našej reakcii naňho) celé jeho slovo – Biblia.
Tým nechcem povedať, že spievať máme len Žalmy (ako mylne tvrdil napr. Kalvín) a že by sme nemali spievať kresťanské piesne, ktoré nenapísal Dávid alebo Asáf. (Podľa tejto logiky by aj každá kázeň musela byť len čítaním biblického textu). Taktiež netvrdím, že v živote kresťanov – jednotlivcov či v živote kresťanského spoločenstva reakcia na Boha a vyznávanie nášho postoja k Bohu chválospevom nemá miesto. Má, ale nie je tým hlavným.
Všimnite si, že dokonca i keď Boží ľud chváli Boha, tak vo svojich piesňach hlavne opisuje Boha (ako sme to videli pri Mojžišovej piesni v Exodus). Ďalšie výborné miesto, kde sa to učíme, je 1. Kronická 16:7-36. Kontext je takýto: Kráľ Dávid dobyl Jeruzalem, porazil okolité národy a archu zmluvy dal preniesť do Jeruzalema. V dejinách Izraela je to ohromná udalosť a politicky i duchovne vrchol ich starozmluvných dejín. Keď spolu za to piesňami chvália Boha, spievajú
-
- Bohu o Bohu
- Božiemu ľudu (seba navzájom) o Bohu
- všetkým národom (nie-Božiemu ľudu) o Bohu.
Vidíme teda, že speváci v Biblii spievajú teológiu – spievajú pravdu o Bohu. To by malo platiť aj o našich zboroch. Toľko energie by sme mali venovať hudbe na bohoslužbách, aby sme si spevom pripomínali, kto Boh je. Hudobníci by mali toľko nacvičovať, aby sa spolu s celým zhromaždením mohli učiť o Bohu. Zvukári by sa mali toľko trápiť so správnym nastavením mikrofónov, aby sme si hovorili pravdu o Bohu. Všetci tí ľudia, čo v nedeľu vstávajú skôr, ako ostatní, aby všetko nachystali by tak mali robiť preto, aby sme si piesňami mohli kázať Božie slovo.
Zapamätáte si to ľahko podľa formulky 3S: Spievanie – služba slovom.
Nabudúce uvidíme, aké praktické dopady má 3S na piesne, ktoré na bohoslužbách spievame.
Poznámka redaktora: Článok patrí do série Kresťania a hudba.
