Je nádherná nedeľa. Listy stromov žiaria teplými jesennými farbami. Kráčate slnkom zaliatymi ulicami a vašu povznesenú náladu ešte umocňujú doznievajúce pocity, ktoré vyvolalo spievanie piesní na bohoslužbách. Ako sa z nich vraciate domov, natrafíte na svoju neveriacu kamarátku Julku. Vaša tvár prezrádza, ako sa cítite, a tak sa Julka hneď pýta, z čoho ste taký natešený. Keď jej to stručne vysvetlíte, Julka sa s úprimným záujmom pýta: Prečo v kostole spievate? Čo by ste Julke odpovedali?
- Vieš, Julka, máme to jednoducho radi. Spievať spolu s inými ľuďmi, s ktorými si rozumieme, je príjemné.
- … ani poriadne neviem. Odkedy chodím do cirkvi, spieva sa tam. V cirkvi sa to asi robilo vždy.
- No, lebo v Biblii sa píše, že to máme robiť. Pán Boh nám to káže, tak ho poslúchame.
- … spievať znamená chváliť Boha. Boh chce, aby sme ho chválili a aj ho máme za čo. A robíme to spievaním.
Zrejme už tušíte, že Julka by zo všetkých odpovedí nebola rovnako nadšená. A čo keby Julka úprimne skúmala, ako má vyzerať jej kresťanský život a jej otázka by znela: Prečo máte ako cirkev spievať? Ak by sa Julka opýtala takto, prvé dve odpovede by jej naozaj vôbec nepomohli. Druhé dve sú lepšie, ale potrebujeme na ne zaostriť. V tejto novej sérii článkov sa spolu budeme pozerať na miesto hudby (pod ktorou rozumieme hlavne spoločné spievanie) v živote kresťanov a cirkvi. Začať chceme vzťahom hudby a uctievania.
Na základe svojich reálnych pozorovaní a skúseností sa domnievam, že veľa ľudí by Julke zrejme dalo odpoveď prezrádzajúcu nasledovný spôsob uvažovania:
spievanie kresťanských piesní počas bohoslužby = chválenie Boha
Ale je to naozaj tak? Nie celkom. Veľa poznatkov a praktík preberáme z anglicky hovoriaceho prostredia, tak si (i Julke) pomôžme angličtinou. V nej sa spoločné spievanie kresťanských piesní počas bohoslužieb alebo podobného stretnutia často označuje slovami praise alebo worship. Slovo praise je ekvivalentom k slovenskému chváliť, či už slovom alebo piesňou. Slovo worship často tiež prekladáme ako chvály alebo chváliť. S tými slovami je to však zložitejšie. Na praise sa pozrieme v ďalšom článku; worship označuje pripisovanie hodnoty (worth) niekomu alebo niečomu. Znamená to mať postoj, že niečo/niekto je pre nás dôležité a vzácne, z čoho potom vyplývajú aj naše činy. V slovenčine na vyjadrenie tejto myšlienky používame slovo uctievanie. Našu pôvodnú rovnicu teda môžeme zmeniť:
spievanie kresťanských piesní počas bohoslužby = uctievanie Boha
Ani to však nie je to pravé orechové, lebo podľa Biblie je uctievanie Boha oveľa, oveľa viac, než len spievanie. Uctievanie čohokoľvek je oveľa viac než spievanie a pri uctievaní dokonca väčšinou nespievame. Uctievať totiž môžeme všetko a všeličo, vedome i nevedome: peniaze, moc, obľubu u ľudí, sex, rodinu… Ak napríklad uctievame peniaze, tak robíme všetko preto, aby sme ich mali. Rozhodujeme sa s ohľadom na ne. Bojíme sa, že o ne prídeme. Keď ich máme a myslíme na ne, robí nás to šťastným. Chceme nimi byť obklopení a mať ich stále viac. Točí sa okolo nich celý náš život. A to sa dá povedať o všetkom a všetkých, čo sa dá uctievať. Uctievame v rôznych situáciách a pri rôznych príležitostiach. Takto to vníma aj Biblia. Stará zmluva používa na označenie uctievania viacero slov s rôznymi významami. Ak ich vnímame v ich kontexte, vytvára to celistvý obraz toho, čo uctievanie znamená. Sú to hlavne tieto slová (pôvodne v hebrejčine).
-
- šachah – podriadene sa skloniť – Genezis 24:26
- abad – slúžiť – Exodus 3:12
- yare – báť sa – Deuteronómium 6:1-2
Podobne to je aj s ich novozmluvnými ekvivalentmi. Vidíme, že uctievanie zahŕňa nielen spievanie piesní a týka sa celého života. Keď Boh chcel vyslobodiť Izraelitov z Egypta (príklad b vyššie), nešlo mu hlavne o to, aby mu potom spievali, ale aby žili svoje životy v ich celistvosti ako jeho ľud – čo jasne ukazuje aj zvyšok knihy Exodus.
Okrem toho Nová zmluva viackrát priamo definuje, čo znamená Boha uctievať. Jedno dôležité miesto je v Evanjeliu podľa Jána: Jn 4:1-26. Tu Ježiš pri stretnutí so Samaritánkou hovorí, že uctievanie má byť „v duchu a v pravde“. Hoci Boh v už Starej zmluve od ľudí očakával uctievanie celým životom, špecifické prejavy uctievania sa sústreďovali na konkrétne miesto – chrám. Ježiš hovorí, že na mieste už nezáleží. Uctievanie má byť v „duchu“. Boh je duch a nedá sa pripútať a obmedziť na nejaké konkrétne miesta, ako boli svätyne či chrám v Jeruzaleme. A Boh chce, aby sme ho uctievali v pravde – na základe Ježišovho diela. Pre nás to (okrem iného) znamená, že uctievanie sa nedeje len v kostole pri speve počas bohoslužieb.
Druhý oddiel je Rimanom 12:1-21. Potom, čo Pavol vysvetlil evanjelium (kapitoly 1-11), prechádza k tomu, ako majú jeho čitatelia žiť, keď toto evanjelium pochopia. Túži, aby slúžili Bohu (uctievali ho) celým svojim životom (preto píše o odovzdávaní ich tiel), hlavne láskou k iným, aby toto evanjelium priťahovalo tých, ktorí mu ešte neveria. Pre nás z toho vyplýva, že uctievanie Boha znamená žiť celý život uctievania a spievanie je toho len jednou súčasťou.
Julke by sme teda mohli povedať: „Spievanie je súčasťou uctievania Boha. Ale nemysli si, že to je to jediné, čím ho uctievame. Bohu ide o viac, než len o to, aby sme mu spievali počas bohoslužieb. Chce od nás, aby sme ho uctievali celým životom vďaka tomu, čo pre nás urobil Ježiš. A jednou špecifickou súčasťou toho je aj spoločné spievanie.“ Spolu s Julkou si teda vzťah spievania a uctievania môže znázorniť takto:
spievanie kresťanských piesní počas bohoslužby ∈ uctievanie Boha[1]
Predstavte si, že Julka sa stane kresťankou a príde na bohoslužby. Pán, ktorý ich vedie, spievanie piesní uvedie takto: „Poďme teraz spolu uctievať Boha.“ Julka (ak dávala pozor na to, čo sme jej vraveli) si však pomyslí: „Uctievam ho už od rána. Tým, že som ráno prichystala rodine raňajky. Tým, že som k nim bola milá. Tým, že som sa na ceste prihovorila starej tete. Tým, že som sem prišla. Len teraz ho idem uctievať špecifickým spôsobom. Bola by som radšej, keby sa piesne uvádzali slovami ‘Poďme teraz Boha uctievať piesňami.’“
Julka však stále nemá odpoveď na to, aký je špeciálny zmysel uctievania Boha práve piesňami. Keď Boha uctievame celým životom, prečo sú piesne takou dôležitou súčasťou našich bohoslužieb? Tomu sa budeme venovať v ďalších článkoch. Rozoberieme v nich aj ďalšie problematické oblasti, napríklad, aký je vzťah medzi spevom a pôsobením Ducha Svätého, ako (ne)vstupujeme pri spievaní do Božej prítomnosti, na čo si dávať pozor pri výbere či tvorbe piesní a iné.
[1] Matematický symbol „∈” znamená „patrí“ alebo „je súčasťou“. Prvky naľavo od neho sú súčasťou/patria do množiny napravo od neho.
Odporúčané zdroje:
William Taylor: Revolutionary Worship. Séria kázní londýnskeho zboru St. Helen’s Bishopsgate Revolutionary Worship (online) https://www.st-helens.org.uk/resources/series/5051/
Poznámka redaktora: Článok patrí do série Kresťania a hudba.
