Presne pred 100 rokmi (27. 4. 1921) sa v aristokratickej rodine úspešného londýnskeho lekára narodil John Stott. Hoci mnohí ho už dnes nepoznajú, tento muž bol jednou z najvýraznejších kresťanských postáv 20. storočia. Sám som počul, ako ho na rôznych medzinárodných fórach predstavovali položartom ako „pápeža evanjelikálov“. Ešte počas totality navštívil uncle (ujo) John Bratislavu aj Levice. Veď ujo Ľudo (Fazekaš) bol jeho osobným priateľom. Na Slovensko zavítal ešte aj v roku 1993, keď bol v Liptovskom Mikuláši hlavným rečníkom na konferencii Medzinárodného študentského zväzu. Z jeho mnohých kníh bolo desať preložených aj do slovenčiny alebo češtiny. Z nich aj podľa neho najdôležitejšia je Kristův kříž.
Ako som spomenul v úvode, mnohí ho už dnes nepoznajú, ale ja sa domnievam, že Johna Stotta dnes potrebujeme viac než kedykoľvek predtým. Je na to veľa dôvodov, ale pokúsim sa pripomenúť tie, ktoré považujem za najdôležitejšie v našom kontexte.
Stott bol predovšetkým evanjelikál
Počas celého svojho aktívneho života bol anglikánskym pastorom v centre Londýna. Anglican však bolo pre Stotta prídavné meno, nie podstatné meno. Často zdôrazňoval, že je predovšetkým a najmä kresťan. Jeho prvoradá oddanosť patrila evanjeliu. Neskrýval a nehanbil sa za svoje prídavné meno „anglikánsky“, ale určovalo ho evanjelium. Keby Stottovou prioritou bola jeho kariéra v anglikánskej cirkvi, tak by sa bol vyhol dôrazom na verbálnu inšpiráciu Písma, na zástupnú obeť Krista na kríži, nevyhnutnosti a historicite panenského počatia či kultúrne citlivým témam manželstva a sexuality. Aj v jeho časoch sa to považovalo za intelektuálnu samovraždu. Ale Stott to prežil, a kliesnil cestu ešte aj nám. Preto aj my nemusíme odmietať svoju denominačnú príslušnosť, ale viacej ako svojím baptizmom, luteranizmom, metodizmom… by sme sa mali vyznačovať svojou oddanosťou evanjeliu.
Stott vedel, do ktorého boja sa pustiť a do ktorého nie
Aj Stotta považovali niektorí jeho kolegovia za fundamentalistu, ale niektorí evanjelikáli ho podozrievali z nejasnosti: Veď prečo sa vyhýbal vášnivým debatám o význame milénia v Zjavení 20? Ak bol reformovaným pastorom, prečo pri obrane zástupnej obeti zmierenia nepožadoval aj limitované vykúpenie? Väčšina kritiky proti Stottovi nebola namierená proti jeho učeniu a praxi, ale proti tomu, že sa odmietal zapojiť do niektorých bojov.
Odmietal povedať „aj-aj“ tam, kde Biblia hovorí „alebo-alebo“. Nemôžete slúžiť aj Hospodinovi aj Bálovi. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Nemôžete uctievať aj Ježiša aj cisára. Ale Stott rovnako odmietal „alebo-alebo“ tam, kde Biblia hovorí „aj-aj“. Musí nám ísť aj o pravdu aj o lásku; aj o evanjelizáciu aj o spravodlivosť; aj o lásku k Bohu aj o lásku k blížnym; aj o rozhodnosť aj o láskavosť; aj o intelekt aj o city. Nešlo mu o vyvažovanie extrémnych smerov, ktorými sa „kresťanské ovce“ vyberajú. Vox populi najčastejšie neznamená vox Dei. Stott počúval hlas Pastiera, a to by sme mali aj my.
Stottovo „dvojité počúvanie“
Hlavným dôrazom Stottovho kázania bolo „stavať mosty medzi nemenným Slovom a stále sa meniacim svetom.“ V kázaní aj v každej inej oblasti sa mu to darilo predovšetkým tým, že najmä a predovšetkým počúval Boží hlas v slovách Písma. Už som spomenul, že Stott presadzoval autoritu Písma v čase, keď sa to považovalo za intelektuálnu samovraždu. Ale Stott zdôrazňoval, že je treba počúvať Slovo aj svet. Išlo mu o to, aby vnášal autoritu Slova do potrieb sveta. Bolo mu jasné, že Kristus, ktorý hovorí svojím slovom, má najvyššiu autoritu. Pre Stotta bolo načúvanie Kristovi aj načúvanie svetu aktom lásky. Počúvaním prejavoval úctu a rešpekt tomu, koho počúval – Kristovi aj iným.
Domnievam sa, že aj my sme povolaní k tejto ťažkej, dokonca bolestivej úlohe „dvojitého počúvania“. Pozorne počúvajme staré Slovo aj moderný svet, aby sme staré evanjelium verne aj citlivo vnášali do moderného sveta. Stottovo pozorné počúvanie rôznych ľudí na celom svete mu získalo uznanie a rešpekt. A predsa ho familiárne oslovovali uncle John.
V jeho živote a diele je toho ešte oveľa viac, ale aspoň toto potrebujeme rovnako naliehavo aj my dnes.