Vždy, keď sa niekto dotkne témy veku Zeme alebo dĺžky dní v Genezis 1, ľudia dvíhajú obočia a stávajú sa podozrievavejšími. Nesúhlas s naším postojom nás znepokojuje – najmä keď sa tento nesúhlas nazýva „teologickým smerovaním“. Evanjelikáli sa naučili zhovievavo nesúhlasiť v mnohých otázkach, ale keď ide o stvorenie, máme tendenciu pomerne rýchlo jednať bez rukavičiek.
Pri zhovievavom pohľade na túto situáciu dokážem pochopiť obavy, dokonca podozrenia stúpencov starej a mladej Zeme, keď ich oponenti spochybňujú. Na začiatku 20. storočia fungovali spory o stvorení a evolúcii ako deliaca čiara v modernisticko-fundamentalistickom spore. Čiastočne preto sa k nám otázky ako vek Zeme alebo dĺžka dní v Genezis dostali s oveľa väčším nánosom než otázky ako rozsah vykúpenia alebo dokonca kontinualizmus verzus prestalizmus.
Mnohí americkí evanjelikáli preto môžu byť trochu hákliví, keď ide o stvorenie. Ak hovoríme všeobecne (a teda riskujeme, že si znepriatelíme takmer každého), mladozemci sa pozerajú na kozmogónie starej Zeme ako na prílišné koketovanie s darvinizmom – čo je istá cesta k úplnému prijatiu liberalizmu. Starozemci zasa považujú argumenty mladej Zeme za vyplývajúce skôr zo strachu z evolúcie než z exegézy citlivej na literárny žáner, a teda za intelektuálne plytké – teda za istú cestu do okov fundamentalizmu.
Kde kresliť hranice
Časť problému spočíva v tom, že sa nám nepodarilo urobiť určitú teologickú triáž v súvislosti s doktrínou stvorenia. Teologická triáž je hodnotenie dôležitosti doktrín vzhľadom na ich vplyv na kresťanský svetonázor a vzťah k evanjeliu. Doktríny prvého rádu sú neoddiskutovateľné prvky kresťanskej viery. Bez týchto doktrín sa buď vzdávame evanjelia, alebo sa vystavujeme riziku straty evanjelia. Doktríny druhého rádu sú dôležité, otázky s vážnymi dôsledkami, ktoré od seba oddeľujú denominácie a cirkvi. Tieto doktríny neoddeľujú veriacich od neveriacich, iba baptistov od presbyteriánov, kalvinistov od arminiánov, kovenantalistov od dispenzacionalistov. Doktríny tretieho rádu sú záležitosti, ktoré majú ešte menší vplyv na evanjelium alebo kresťanský svetonázor. Tu môžu kresťania tolerovať nezhody aj v rámci miestneho zboru. Tento trojstupňový systém nie je jediným spôsobom, ako ponímať teologickú triáž, ale ide o to, aby každý uznal, že naše teologické presvedčenia sa nachádzajú na posuvnej škále od podstatných po menej podstatné. Doktríny prvého rádu vymedzujú hranice kruhu teologickej vernosti. Doktríny druhého a tretieho rádu sú bezpečným priestorom v rámci tohto kruhu, priestorom, ktorý umožňuje tolerovať nezhody medzi bratmi a sestrami – hoci praktické uplatnenie tejto tolerancie bude v každej situácii vyzerať inak.
Teologická triáž nie je spôsob, ako minimalizovať doktríny, ale ako byť schopný povedať, že všetky doktríny sú dôležité, hoci niektoré doktríny sú dôležitejšie ako iné. Ak stratíte Trojicu, stratíte evanjelium. Ak prídete o svoje obľúbené stanovisko k tisícročnému kráľovstvu, možno budete musieť trochu pozmeniť niektoré exegetické presvedčenia a prístupy, ale väčšina zvyšku vášho teologického systému zostane bezpečne zachovaná. Aby bolo jasné, netvrdím, že vek Zeme alebo dĺžka dní v Genezis 1 nie sú dôležité alebo že by sme nemali mať v týchto otázkach určité presvedčenie (na dôkaz toho sa prihlásim a prezradím, že som pomerne presvedčený zástanca doslovného šesťdňového mladého veku). Hovorím, že musíme oddeliť otázky prvého rádu v doktríne stvorenia od otázok druhého a tretieho rádu, zmierniť naše podozrenia voči druhej strane a dúfam, že pripomenieme tým, ktorí majú službu vyučovania, čo majú pri učení iných o stvorení uprednostniť. Inými slovami, nejde len o to, aby sme sa dozvedeli, v čom môžeme nesúhlasiť, ale aj o to, aby sme si posilnili obhajobu v otázkach, o ktorých sa nediskutuje.
Mal by som poznamenať, že evanjelikáli sa už v podobnej situácii ocitli v otázke eschatológie – a s radosťou urobili veľký pokrok v smere, ktorý tu navrhujem. Pre mnohých „fundamentalistov“ na začiatku 20. storočia sa popieranie premilenializmu rovnalo popieraniu neomylnosti Písma. Za posledných niekoľko desaťročí sme sa však naučili robiť v otázke eschatológie určitú triáž. Všetci uznávame, že telesný návrat Ježiša Krista, vzkriesenie z mŕtvych, posledný súd a stvorenie nového neba a novej zeme sú otázky prvého rádu. V rámci týchto hraníc však máme priestor na nezhody v otázkach tisícročia, vytrhnutia alebo nášho názoru na antikrista.
Tvrdenia prvého rádu
Keď sa pozeráme na triáž doktríny o stvorení, stojí za to všimnúť si niektoré historické precedensy tohto projektu. Napríklad Francis Schaeffer v knihe Genesis in Space and Time urobil niečo podobné, keď ukázal, čo musí potvrdzovať 1. až 11. kapitola, aby bol zvyšok Písma koherentný a pravdivý. Nasledujúcich sedem bodov navrhujem ako otázky prvého rádu na základe ich ústredného významu pre kresťanský svetonázor, neoddeliteľného vzťahu k evanjeliu alebo na základe toho, že iné miesta Písma nás poučujú, aby sme čítali naratív o stvorení určitým spôsobom.
- Boh stvoril svet ex nihilo.
- Boh je oddelený od svojho stvorenia (rozdiel Stvoriteľ/stvorenie).
- Boh stvoril svet ako dobrý.
- Boh stvoril svet na svoju slávu.
- Boh osobitne stvoril Adama a Evu, ktorí sú nositeľmi Božieho obrazu.
- Adam a Eva sú prvými rodičmi ľudstva.
- Adam a Eva sú historické postavy, ktoré skutočne neposlúchli Boha v časopriestorových dejinách v záhrade Edene.
Písmo svedčí o bodoch 1 a 2 na viacerých miestach (Rim 4:17; 1Kor 1:28; 2Kor 4:6; Heb 11:3), ako aj v naratíve o stvorení. Tieto body zachovávajú Božiu aseitu – on sám je sebestačný a večný. Bod 3 je v Genezis 1 dobre doložený bez ohľadu na to, aký prístup čitatelia zaujmú k jej žánru a výkladu. Ďalej, dobrota stvorenia je súčasťou základu biblického svetonázoru a apologetiky kresťanstva proti všetkým formám gnosticizmu – starovekého aj moderného. Písmo potvrdzuje bod 4, že Boh tvorí na svoju slávu, takmer na každej strane – udržiava zvyšok našej teológie na obežnej dráhe okolo správneho gravitačného centra.
Všetky body 5 až 7 sa týkajú historicity Adama a Evy. Stručne povedané, tvrdím, že hoci evanjelikáli môžu zhovievavo nesúhlasiť o otázkach chronológie Genezis 1, o historicite Genezis 2-3 by sa nikdy nemalo diskutovať. Záznam o tom, ako Boh osobitne stvoril svoj obraz, dal mu vládu, priviedol mu manželku a potom tento pár po ich vzbure vyhnal zo svojej prítomnosti, musí byť presným opisom skutočných, historických udalostí. Bez osobitného stvorenia ľudstva ako nositeľov Božieho obrazu (bod 5) strácame zmysel pre hodnotu a identitu, nehovoriac o základoch teologickej antropológie. Bez doktríny spoločného rodičovstva ľudstva (bod 6) strácame presvedčenie, že každý človek, bez ohľadu na rasu, etnický pôvod alebo spoločenské postavenie, je spolu-nositeľom Božieho obrazu (Sk 17:26) – bratom alebo sestrou v ľudskom spoločenstve. Bez historického pádu Adama (bod 7) strácame doktrínu prvotného hriechu a strácame aj najpodstatnejší stavebný kameň biblickej teológie – typológiu Adam – Kristus (Rim 5:12-21).
Zápas s otvorenou náručou
V rámci týchto hraníc evanjelikáli– úplne sa držiaci neomylnosti Písma – môžu a mali by sa teologicky sporiť medzi sebou a zároveň sa navzájom objímať bez podozrievania. Dĺžka dní v Genezis 1, vek zeme, smrť a dravosť zvierat pred pádom sú druhoradé alebo treťoradé záležitosti, ktoré treba riešiť spôsobom, ktorý je v súlade s našimi presvedčeniami prvého rádu. Opäť nejde o to, či by sme mali o týchto otázkach diskutovať, ale o to, ako sa k tomu postavíme.
Toto nemá byť uzavretie rozhovoru o stvorení alebo posledné slovo na túto tému. V každom prípade prelejme trochu atramentu pri dôslednej obhajobe každej strany debaty, ale neprelievajme si navzájom krv, keď to robíme. Dúfam, že ostatní spresnia a objasnia tieto body tak, aby ďalej prispeli k nášmu spoločnému chápaniu otázok prvého, druhého a tretieho rádu v doktríne stvorenia.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
