Cirkev a služba

Text kázne

Poznámka redaktora: Článok patrí do série Od textu ku kázni.

Jednoduchá a zrozumiteľná definícia výkladovej kázne by mohla znieť takto:

Výkladová kázeň je hovorený prejav, ktorý vysvetľuje a aplikuje hlavnú myšlienku kázaného textu Biblie pre poslucháčov.

Viac a podrobnejšie sa o kázaní dozviete v týchto výborných knihách:

KELLER, Timothy: Kázeň; Ako komunikovať vieru v dobe skepticizmu. Bratislava: EVS, 2017, 255 s. ISBN 978-80-88863-79-3.
ROBINSON, Haddon W. Biblická kázání; Jak postupovat při výkladu Božího slova a jak ho přednést posluchačům. Třinec: Biblos, 1993, 213 s.

Jedným z dobrých praktických postupov od textu Biblie k textu našej kázne je nasledovných 7 krokov:

V nasledujúcich týždňoch si vysvetlíme jednotlivé kroky trochu bližšie.

Posledným krokom v príprave kázne je

Napíš text kázne

Bez ohľadu na to, či si vezmeš text svojej kázne so sebou na kazateľňu alebo nie, rozhodne odporúčam, aby si si ju napísal. Je však veľmi dôležité, aby si ho napísal tak, ako bude znieť. Kázeň nie je článok či esej pre oči čitateľov. Čitateľ môže čítať tak rýchlo, ako sa mu to hodí a vrátiť sa k niektorým zložitejším myšlienkam znova. Na rozdiel od toho kázeň je orálna (ústna) prezentácia pre aurálne (sluchové) prijímanie.

Preto je dôležité, aby si používal krátke a jednoduché vety. Tu môžeš použiť aj hovorové výrazy. Najdôležitejšie, prípadne zložitejšie myšlienky, zopakuj viackrát.

Pamätaj na to, že vedieš vnútorný dialóg so svojimi poslucháčmi. Tvoj štýl by mal mať 3 vlastnosti:

 (a) Jasný: Používaj výrazy, ktoré poznajú všetci poslucháči. Je niekoľko ciest k jasnému štýlu kázania: (1) maj jasnú osnovu, (2) používaj jednoduché slová a vety, (3) používaj známe slová, (4) používaj krátke slová a vety, (5) používaj konkrétne slová, (6) používaj vhodné slová, (7) používaj moderné slová.

 (b) Priamy a osobný: Chceš, aby poslucháči mali dojem, že táto kázeň je pre nich. Zosobni svoje slová tým, (1) že budeš klásť otázky, (2) budeš používať slová a vety,  ktoré by si používal aj pri normálnom rozhovore a (3) že budeš rozprávať v 1. alebo 2. osobe (ja, my, ty, vy).

(c) Živý: Pomôž poslucháčom predstaviť si, o čom rozprávaš tým, že vzbudzuješ ich zmysly. Používaj slová, ktoré im umožnia počuť, voňať, dotýkať sa a vidieť, čo hovoríš. Chceš, aby sa čo najviac priblížili k situácii, ktorú popisuješ.

To, o čom sme hovorili doteraz, sa týka najmä jadra kázne. Veľmi dôležitý je však aj jej úvod a záver. Býva dokonca užitočné napísať najprv úvod a záver, a až potom písať jadro kázne.

Tvoj úvod by mal vzbudiť záujem poslucháčov. Prečo by ťa mali počúvať? Ak si ich pozornosť nezískaš teraz, už si ju nezískaš vôbec. Zároveň však úvodom musíš obrátiť ich pozornosť k hlavnej myšlienke kázne. Inak ich možno úvodom aj zaujmeš, ale jadrom kázne sklameš. Dbaj na to, aby si začal tam, kde sa vnútorne nachádzajú tvoji poslucháči, nie tam, kde si ty skončil svoju prípravu.

Kázeň musíš uzavrieť (nielen skončiť!):
 (a) zhrnutím najdôležitejších myšlienok
 (b) ilustráciou
 (d) citátom
 (e) modlitbou
 (f) konkrétnymi pokynmi
 (g) vizualizáciou, aby si vedeli predstaviť, čo od nich teraz Pán Boh očakáva. Ľudí nikdy nezískaš pre niečo, čo si nevedia predstaviť.

V závere by si nemal uvádzať nový materiál. Posledné chvíle kázne by mali zdôrazňovať to, čo bolo povedané, a nie uvádzať poslucháčov do nových oblastí.

Závery nemajú byť dlhé. Nezabúdaj, že tvoje ústa vydržia hovoriť dlhšie, než ich uši počúvať.

Keď kazateľ uzavrie zvesť (na rozdiel od toho, keď jednoducho  prestane), poslucháči rozumejú hlavnej myšlienke kázne a vedia, čo si Božia pravda od nich vyžaduje.

Ján Henžel

Ján Henžel

- kazateľ a teológ, zakladateľ Spoločenstva evanjelia