Ja som slušný chlapec zo slušnej rodiny. To bolo moje náboženstvo, kým som nemal 13 rokov. Pochádzam z dediny (ozaj dedina—1100 obyvateľov), kde vtedy boli tri kostoly—katolícky, evanjelický a metodistický. Trochu to zatiaľ znie podobne ako Slovensko akurát, že metodistický bol podobne veľký ako katolícky. Aj v tom bol rozdiel, že v našej dedine, Taliani a Íri boli katolíci, Švédi, Nóri a Nemci boli luteráni a ostatní, hlavne tie rodiny, ktoré prežili aspoň druhé veľké prebudenie, tí boli metodisti. Rodičia môjho otca boli verne metodisti a môj otec bol pokrstený ako dieťa, ale vôbec nemal záujem o náboženstvo. Ale—bol slušný. Bol spoľahlivý, pomáhal ľudom, nenadával a opravil nás, ak sme používali nadávky. Bol aktívny v spoločenskom živote v dedine. V skratke, boli sme slušnou rodinou, ale môj otec nás neviedol k nijakej viere. Nedal nás ako deti pokrstiť, a nebral nás do kostola. Ja si dokonca pamätám, keď som mal asi osem rokov, že som sa ho opýtal, či existuje Boh. Povedal, „Neviem, a myslím si, že to je niečo, o čom sa každý musí rozhodnúť sám.“ A tak ako osem ročný som sa rozhodol, že pokiaľ sa nedozviem inak, Boh pre mňa existuje.
Bol som hrdý na svoje náboženstvo. Veril som, že existuje Boh, že existuje také niečo ako hriech, čo znamená, že som robil niečo zlé, a že zlí ľudia idú do pekla a dobrí idú do neba. Ale nevidel som žiadnu výhodu v tom, ak niekto chodil do kostola. Čo—niekto ide do neba, pretože je Talianom alebo Švédom? Však ja som zo slušnej rodiny. Oni predsa nie sú lepší ako ja. Ak oni idú do neba, určite aj ja. A pri tom som vedel, že nie som dokonalý. A niekedy ma až trápili moje nedostatky. Trápilo ma, keď som si od babky „požičal“ lupu alebo keď som používal nadávky na ihrisku, lebo som chcel byť cool. Ale napriek všetkým nedostatkom, som bol oveľa lepší ako napríklad Todd Pederson a ak Todd Pederson ide do neba, idem určite aj ja.
Všetko sa zmenilo, keď som mal trinásť rokov. Vtedy prišli baptisti do našej dediny a založili nový zbor. Naša rodina začala chodiť na ich bohoslužby a tam sa niečo stalo. Tam som prvýkrát v živote počul skutočné evanjelium. Tam nám rovno povedali, že každý človek je hriešny. A ukázali nám to z Biblie. V Rimanom 3:10 je napísané, „Nieto spravodlivého, niet ani jedného.“ Toto som už vedel. To ďalej, čo povedali bolo pre mňa novinka. Citovali z listu Rimanom 6:23 „odplata za hriech je smrť.“ A vysvetlili, že to znamená, že nikto nie je dosť dobrý, aby išiel do neba—ani Todd Pederson, ani Todd Patterson. Osud každého človeka, nie len tých, ktorí sú veľmi zlí, ale osud každého človeka je oddelenie od Boha a večná smrť. V skratke, dozvedel som sa, že to moje slušné náboženstvo nestačí. Potom prišla dobrá správa. Boží syn, teda Boh, sa stal človekom a žil na tejto zemi ako človek, ale úplne bez hriechu. On niesol moje hriechy na kríži, zomrel, a pretože sám bol čistý a nevinný, Boh Otec ho vzkriesil z mŕtvych a zvíťazil nad hriechom—nad mojim hriechom. A teraz ja môžem byť zachránený od mojej nespravodlivosti, nie preto, lebo som viac spravodlivý ako nespravodlivý, ale iba preto, lebo verím v Ježiša Krista, ktorý zomrel za moje hriechy a prijmem dar, ktorý mi ponúka. Znova nám ukázali na verš v Biblii, Efezanom 2:8-9, kde toto je napísané:
„Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval.“
Viete si predstaviť, že od tej chvíle bol môj život úplne iný a to kvôli tým baptistom, ktorí nám zvestovali rýdze evanjelium.
A toto je vlastne to isté posolstvo, o ktorom je táto séria kázni—o tom ako Pavol obhajuje a chráni to rýdze evanjelium. To, čo nás zachráni je viera v Ježiša Krista, nič menej a určite nič viac. Lenže my ľudia vždy máme sklon niečo pridať k tomu rýdzemu evanjeliu. O tom je dnešný text, zbytočne sa snažíme pridať k rýdzemu evanjeliu. Pokračujeme tam, kde sme skončili pred týždňom. Nechcem teraz prečítať celý text, ale začneme od 11. verša, aby sme mali kontext pre to, čo Pavol píše v dnešnom texte. Budem teda čítať Galaťanom 2:11-16.
11 No keď prišiel Kéfas do Antiochie, postavil som sa zoči-voči proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. 12 Kým totiž neprišli niektorí od Jakuba, jedával spolu s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval a oddeľoval sa, lebo sa bál stúpencov obriezky. 13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže aj Barnabáša zachvátilo ich pokrytectvo. 14 Keď som teda videl, že nejdú priamo za pravdou evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: „Ak ty, hoci si Žid, žiješ pohansky, nie židovsky, prečo nútiš pohanov žiť ako Židia?“
15My — Židia od narodenia, a nie hriešni pohania — 16však vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa Zákona, ale iba vierou v Krista Ježiša. Aj my sme uverili v Ježiša Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa Zákona, lebo zo skutkov podľa Zákona nebude nikto ospravedlnený.
To staré otrepané evanjelium
Toto, čo Pavol píše v týchto dvoch veršoch, je to rýdze evanjelium—to staré otrepané posolstvo, ktoré sme všetci počuli tisíc krát, ale ktoré je zároveň to staré vzácne posolstvo, ktoré pre mňa osobne znamenalo, že som bol slepý a teraz vidím, bol som mŕtvy a teraz žijem. Cením si ho ako ďaleko najväčší dar, ktorý som v živote dostal. A je to ozajstný dar. Nie ako dary, ktoré my dávame. My dávame dary, keď nám niekto urobí láskavosť. Sused nám daroval domáce vajcia, my sme mu darovali domáci chlieb. My sme pomáhali známej poskladať police do nového domčeku, ona nám dala jedlo a víno.
Tá istá známa veľmi rada dáva darčeky. Každý z nás na narodeniny od nej dostane darček—aj ja. Je to veľmi milé, ale ja taký nie som. Ja ani mojej vlastnej manželke nedávam darčeky na narodeniny. Ale tej známej dávam, lebo ona mne dáva. Nechcem povedať, že ste takí dysfunkční ako ja, ale predsa predpokladám, že aj vy máte niečo v sebe, že si tiež chcete zachovať vyrovnaný stav.
Dar večného života takto nefunguje. Neexistuje nič, nie je nijaký dar, ktorý by som mohol priniesť Bohu, aby som vyrovnal stav medzi nami. Nič nemôžem, len pokorne a vďačne, s prázdnymi rukami prijať najvzácnejší dar, aký by som mohol dostať.
Ježiš Kristus, Boží syn, Boh, ktorý k svojmu božstvu vzal ľudskosť, žil dokonalý život úplne bez hriechu, on vzal moju vinu a zomrel na kríži. A takto zaplatil môj dlh a takto sa jeho spravodlivosť stala mojou spravodlivosťou. A ja som ospravedlnený.
Inak, keď Pavol píše, že sme ospravedlnení, to má veľmi špecifický význam v týchto veršoch. Má to forenzný význam—týka sa súdneho procesu. To znamená, že stojíme na súde pred Bohom a Boh ako sudca vyhlasuje, že sme spravodliví. Napriek našej nedokonalosti, napriek všetkým našim hriechom, kvôli Ježišovi Kristovi stojíme pred Bohom nevinní, čistí a spravodliví, nie preto, lebo sme nič zlé neurobili, ale preto, lebo máme spravodlivosť, ktorú nám získal Boží syn, Ježiš Kristus. Je to skutočný, draho kúpený dar, ktorý som ja, ako 13 ročný chalan prijal a ktorý zmenil môj život. To je to rýdze evanjelium.
Zákonníctvo v Emmanuel Baptist
Vrátim sa ešte k tomu zboru. Som za nich vďačný, lebo nám naozaj zvestovali toto rýdze evanjelium. A zatiaľ to, čo Pavol píše, nie je ani trochu sporné, ani pre Petra ani pre falošných učiteľov, ktorí prišli do Galácie. Všetci verili, že sa staneme súčasťou Božieho ľudu iba vierou v Ježiša Krista. Problém je, že niektorí k tomu niečo pridali.
Žiaľ, toto robili aj v tom zbore, kde sme my uverili. Nežili sme medzi nimi dlho, keď sme zistili, že mali aj iné učenia, ktoré boli pre nás nové. Nie len to rýdze evanjelium. Majú aj nejaké zaujímavé pravidlá. Niektoré sa možno dali očakávať. Veriaci nesmú fajčiť, nesmú piť alkohol. Zrazu sme mali doma voľnú policu v špajze. Iné pravidlá neboli úplne zrejmé. Veriaci nesmú počúvať Rock and Roll. Všetky mamkine Beatles platne išli preč. Veriaci nesmú tancovať. A potom boli také, čo sa nám zdali byť až divné. Veriaci nesmú chodiť do kina—ani na disneyovky! Chlapec musí mať krátke vlasy a dievča dlhé. Dievčatá nesmú nosiť plavky, ani krátke nohavice, ani nohavice. A minisukne sú určite out. Iba šaty, dlhé šaty po lýtka a—OK—môžu byť aj nohavicové sukne, keď jazdíš na bicykli alebo na koni.
Zvestovali rýdze evanjelium, že sme spasení vierou a iba vierou, ale čo potom všetky tie pravidlá? Táto situácia je iná, ale nie až tak iná, ako problém v Galácii, ktorý Pavol rieši, keď čítame ďalej v Galaťanom 2:17-18.
17 Ak hľadáme ospravedlnenie v Kristovi a sme teda zrejme aj my hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vôbec nie! 18 Veď ak znova budujem, čo som zbúral, sám dokazujem, že som prestúpil Zákon.
Spiatočka na nakladačku
Apoštol Peter písal o Pavlových listoch, že „V nich sú isté veci ťažko pochopiteľné,“—tieto dva verše sú príkladom číslo jeden istých vecí, ktoré sú ťažko pochopiteľné.
Čo sa tu snaží Pavol povedať?
Zoberme najprv iba toľko z tých veršov: „Ak hľadáme ospravedlnenie v Kristovi a sme teda zrejme aj my hriešnici“. Toto musíme vnímať v kontexte veršov 15–16. Hlave toto, keď píše v 17. verši: „aj my sme hriešnici“ toto potrebujeme čítať v kontexte 15. verša, keď Pavol začína, „My — Židia od narodenia, a nie hriešni pohania.“ Tu Pavol tvorí kontrast—ale aký kontrast? Na jednej strane sú Židia ako Peter a Pavol, ktorí majú zákon od Boha a ktorí ho aj dodržiavajú, a na druhej strane sú pohania, ktorí nemajú zákon a nedodržiavajú ho a kvôli tomu sú hriešni. V 15. verši slovo hriešni nemá svoj široký, všeobecný význam. Môžeme povedať, že je to ako keby to Pavol dal do úvodzoviek—My Židia a nie „hriešni pohania“, lebo nedodržiavajú zákon.
Sedemnástemu veršu môžeme potom rozumieť takto: Keďže my Židia sme ospravedlnení vierou v Ježiša Krista, nie cez skutky Zákona, a keď už nerobíme skutky Zákona, neznamená to, že sme hriešnici ako pohania? A keďže kvôli Ježišovi Kristovi nedodržiavame zákon, nie je Ježiš Kristus potom na vinne a on je preto služobníkom hriechu? Dodržme radšej Zákon, aby sme neurobila Ježiša Krista služobníka hriechu, nie?
Samozrejme, že nie! Ak si to myslím—ďalej pokračuje Pavol v 18. verši dostanem sa iba do začarovaného kruhu: Ak si myslím, že predsa by som mal dodržiavať Zákon a tak znova ho postavím v mojom živote, potom len ďalej dokazujem, že porušujem Zákon a potrebujem záchranu.
Spomínam si na jedno dievča v tom našom spoločenstve. Keď my sme prišli, ona už bola znovuzrodene veriaca. No ale za ten rok, ktorý sme boli v tom spoločenstve ona aspoň dvakrát odovzdala svoj život Kristovi. Prečo? Lebo nedokázala žiť ako správny kresťan, teda podľa všetkých nariadení, ktoré to spoločenstvo pridalo k Božiemu daru. A tak začala spochybniť, či je vôbec veriaca. Možno, keď odovzdala svoj život Kristovi, to nejako nefungovalo a musí sa o to pokúsiť ešte raz. Pre ňu veriť, sa stalo ďalším nariadením, ktoré nedokázala uskutočniť. A tak sa dostala do začarovaného kruhu.
Toto je to, čoho sa bojí Pavol. Ak znova postavíme zákon, lebo „OK, prijali sme ospravedlnenie ako dar, ale teraz ako skutoční veriaci nebudeš jesť nečisté jedlo a dáš sa obrezať a nebudeš tancovať a nebudeš…, a budeš… potom nie len, že zbytočne pridávame pravidlá, ktoré nemajú žiadnu hodnotu, ale prekrúcame a pokazíme to rýdze evanjelium.
OK, nemusím dodržať zákon. Ale čo to znamená? Prijali sme dar ospravedlnenia a už sa nemusíme starať o to, ako žijeme? Môžeme teda žiť, ako chceme?
Poďme dočítať náš text v Galaťanom 2:19-21
19 Ja som však skrze Zákon umrel Zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som ukrižovaný. 20 Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa. 21 Nepohŕdam Božou milosťou, lebo ak je spravodlivosť skrze Zákon, potom Kristus nadarmo umrel.
Žije vo mne Kristus
Zákon mi mal ukázať, aký je Boh—svätý. A tiež aký ja mám byť—svätý. A tiež mi mal ukázať, že nedokážem byť svätý, ako Boh je svätý. Nie len Židia, ale všetci ľudia sme mali nad sebou zákon, ktorý nás obvíňal a ukázal, že nedokážeme byť svätí ako Boh a všetci ľudia máme sklon sa vrátiť k zákonu alebo k zákonníctvu, aby sme boli takí kresťania, akí máme byť. Možno nie do tej istej miery ako to dievča v tom našom spoločenstve, ale do iste miery aj ja niekedy chcem mať stav vyrovnaný—dar za dar. Chcem dokázať Bohu, že som hodný jeho daru.
V tomto texte nám Pavol ukazuje, že takéto rozmýšľanie musíme navždy opustiť. Žijeme už v novej skutočnosti. Zomrel som zákonu. Zákon už nevisí nado mnou, skrze zákon som umrel zákonu. Ježiš Kristus dokonale splnil všetky požiadavky zákona keď bol ukrižovaný a ja som s Kristom ukrižovaný. Stojím na súde pred Bohom ospravedlnený. Je to vyhlásenie, ktoré platí teraz a navždy. A toto je úplný zvrat reality. Ja som pred Bohom spravodlivý a zákon už nemá z čoho ma obviniť.
Čo to znamená, že som ospravedlnený? Je to jedno ako žijem? Som už aj dokonalý? Nie a nie. Biblia nás učí, že sme ospravedlnení: že kvôli Ježišovi Kristovi sme spravodliví pred Bohom. Ale Biblia nás tiež učí, že Duch Svätý nás ešte posväcuje: prebieha proces, keď nás Duch Svätý zdokonaľuje, aby sme už nehrešili proti Bohu. A potom ešte nás učí Biblia, že na 100 percent Duch Svätý dokoná tento proces v nás a vtedy budeme oslávení, čo znamená, že už budeme v takom stave, že už nebudeme nikdy robiť zle. Budeme svätí, ako Boh je svätý.
Teraz sme ešte v tom procese. Čo to znamená? Máme sa s tým uspokojiť a tešiť sa na budúcnosť? Nie a áno. Predsa je tu nová skutočnosť. Pavol píše ďalej:
Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa.
Nie len to je pre mňa nová realita, že som ospravedlnený a zákon už nevisí nado mnou, ale tiež je tu nová realita, že žije vo mne Kristus. Aj teraz, keď žijem v tomto tele, ktoré je naďalej hriešne, aj teraz žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa. Ak on mňa tak miloval, že zomrel za mňa, nebudem aj ja jeho milovať? Samozrejme, že budem. Ak on dal všetko, svoj život a božskú slávu za mňa, nebudem mu prejavovať vďačnosť? Samozrejme, že budem. Ale milovať ho a ukázať mu moju vďačnosť, je niečo úplne iné, ako keď zákon visel nado mnou a obviňoval ma a žiadal odo mňa, aby som vyrovnal stav. Teraz som slobodný a žijem podľa Božej múdrosti, lebo ho milujem a chcem prejaviť moju vďačnosť.
Na koniec možno to vyzerá rovnako. Chceme byť svätý ako Boh je svätý. Ale v skutočnosti je to noc a deň. Na jednej strane zákon visí nado mnou a ja sa snažím zachovať vyrovnaný stav, teda som stále otrokom hriechu—na druhej strane si uvedomujem aký vzácny dar som dostal a zo skutočnej vďaky a lásky, ktorú prežívam, žijeme vo vzťahu s Bohom, ktorý dal za mňa svoj život.
Ale, ani toto nie je celý ten rozdiel, a toto je dôležité—lebo naozaj žije v mne Kristus. Keď som ospravedlnený pred Bohom, ja som Boží chrám a Svätý Duch prebýva v mne a on ma posväcuje. Toto je niečo, čo sa skutočne deje v mojom živote.
Som si istý, že niektorí z vás poznáte až príliš dobre, čo to je žiť ako veriaci pod zákonom. To úplne kazí to rýdze evanjelium. A žiaľ, pre niektorých to znamená, že odmietli „evanjelium“, lebo to rýdze evanjelium nikdy nepoznali. Naozaj vieme úplne pokaziť evanjelium, keď k nemu znova pridávame zákon. Je dôvod, prečo Boh nám dal tento Pavlov list—naozaj ide o všetko.
Ale viete čo, to zlo, ktoré pôsobí zákon v živote veriaceho môže byť, hoci jemnejšie, o to zvrátenejšie (?), lebo mi kradne radosť a vďačnosť za dar, ktorý som dostal. Ak si myslím, že pred Bohom má vôbec nejakú hodnotu to, že som slušný chlapec zo slušnej rodiny, tak potom som vôbec nepochopil, aký to je dar, ktorý mi dal. Je to ako keby som Ježišovi povedal, ďakujem za dar—nemusel si, mohol som sa o to starať sám, ale dik, že si za mňa zomrel. Ozaj, Kristus nadarmo umrel. Vtedy ten nekonečne veľký dar, väčší ako vesmír sa stane darčekom, ktorý držím vo svojich rukách. Akú radosť a akú vďačnosť môžem prežívať za darček, ktorý držím v rukách, oproti radosti a vďačnosti za dar väčší ako vesmír, dar od Sväteho Boha, ktorý za mňa zomrel?
Aká to je láska k darcovi, ktorý mi dá darček, ktorý som si mohol sám kúpiť alebo vyrobiť alebo zaslúžiť si, oproti láske k Bohu, ktorý mňa vôbec nepotrebuje, ale zomrel, aby som mohol byť ospravedlnený za môj hriech a žiť s nim naveky?
