Je telesné vzkriesenie Ježiša z Nazaretu náboženským tvrdením alebo je to tvrdenie historické?
Je to folklór Veľkej noci, alebo to je fakt dejín?
Totiž, myslíte, že môže byť o jeho vzkriesení presvedčený moderný skeptik? Racionálny človek? Dokázali by to tvoji priatelia? Dá sa to tebe?
Zmlátený! Bičovaním dotrhaný! Priklincovaný! Zadusený! Prebodnutý! Mŕtvy!
V mozgu človeka už po troch minútach bez kyslíku dochádza k nezvratným zmenám.
Nikdy a nikomu by to nemalo prestať byť neuveriteľné, že by na tretí deň Ježiš vstal z mŕtvych.
Nikomu!
Evanjelista Lukáš pracoval v obore zameranom na dôkazy, štúdie a fakty. Bol to lekár. Ako môže takýto racionálny človek presviedčať ľudí o vzkriesení?
Určite si prečítaj jeho popis toho dňa. Lukáš, kapitola 24.
Dnes by som vypichol dva prívlastky, ktoré pripisuje veľkonočnému ránu – prekvapivé a presvedčivé.
Prekvapivé
Vymenujte mená ľudí, ktorí čakali, že Ježiš vyjde živý z hrobu. Mien máme v texte veľa, ale každý z nich je prekvapený.
Ženy v to ráno nejdú zaniesť do tej jaskyne raňajky. Oni niesli voňavé oleje, lebo sa chceli postarať o mŕtve telo. Vzkriesenie ich ani len nenapadlo.
Dokonca aj keď našli prázdny hrob nevykríkli: VZKRIESENIE. Nie, rozpačito uvažovali… (v. 4).
OK. A čo tí najvernejší – Ježišovi učeníci? Predsa x-krát im povedal, že na tretí deň vstane. Tí snáď nebudú prekvapení. Či?
Ženy „rozprávali apoštolom. Ale tým sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im“ (v. 10, 11).
„Niektoré z našich žien nás aj vyľakali“ (v. 22).
Šalene ženské. Ešteže sme sa nedali ošáliť.
No vidíte. A naša predstava o ľuďoch spred 2000 rokov je, že boli dôverčiví. Samé nadprirodzeno, mágia, mýty a legendy. Takým je ľahko veriť vzkrieseniu.
Ostatní si ich predstavujú zase tak, že učeníkom Ježišova smrť proste zlomila srdiečka. Nechceli prestať veriť tomu, že on je ich Mesiáš. Začali si predstavovať, že Ježiš je stále s nimi. Oni tomu chceli veriť vzkrieseniu.
Prečítajte tú kapitolu ešte raz. NIKTO to nečakal. Nikto v Palestíne. Nikto v celom Stredomorí.
Grecko-rímske obyvateľstvo vôbec nebolo naklonené tejto myšlienke. Telesné vzkriesenie? Nežiadúce. Duch žije ďalej v duchovnom svete. To áno.
Ale materiálny, fyzický svet bol práveže svet, z ktorého si sa chcel oslobodiť. Spasenie človeka bolo chápané ako vyslobodenie z tela, nie návrat do tela. Fuj. Kto by chcel znova byť z mäsa a kostí?
Historik N.T. Wright hovorí:
„Kresťanstvo sa narodilo do sveta, kde bola jeho centrálna zvesť považovaná za absurdnosť. Za hranicami Judaizmu nikto neveril vo vzkriesenie… v tradíciách pohanskej antiky sa mŕtvemu mohlo stať mnoho vecí, ale telesné vzkriesenie nebolo jednou z možností” (z knihy „The Ressurection of the Son of God“)
Takže pre ľudí v Aténach, Korinte či Ríme telesné vzkriesenie vôbec neznelo ako žiaduca či dobrá správa.
Ale čo Židia? Veď ich Písma očakávali vzkriesenie. Veľkí proroci ako Daniel, Ezechiel, Izaiáš či kráľ Dávid evidentne verili na telesné vzkriesenie.
Áno – žili v nádeji, že jedného dňa, na konci dní, tam v budúcnosti dôjde k vzkrieseniu všetkých spravodlivých. Boh vtedy obnoví celý svet, napraví nespravodlivosť, odstráni utrpenie a smrť.
Vzkriesenie mŕtvych na konci dejín? ÁNO. Raz a všetci naraz.
Vzkriesenie jedného chlapa uprostred dejín? ČO SI? Nehoráznosť, nemysliteľné, rúhanie.
Hovorím. NIKTO nepočítal so vzkriesením Ježiša.
Ľudia v Lukášovom zázname nie sú jedinci z poverčivého cesta – taký ten konšpiračný, naivný druh (chemtrails, antiočkovací a tak). Vzkriesenie Ježiša bola pre každého priveľká pilulka na prehltnutie.
Presvedčivé
Lukášovi, ako vyznávačovi medicíny založenej na dôkazoch, však nestačí šokovať a prekvapiť, on chce presvedčiť. A tak uvádza dôkazy.
Učeníci stretnú Ježiša.
„Preľaknutí a prekvapení sa domnievali, že vidia ducha.“ (v. 37)
„OK. Doooobre. Pripúšťame, si zmŕtvychvstalý Ježiš… Ale si duch!“
„Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – ale ja, ako vidíte, mám.“ (v. 39)
Nestačilo. Potrebujú lepší fyzický dôkaz? Niečo čo sa dá skúmať, dať do labáku?
Tak Ježiš spravil školský pokus – dôkaz o existencii jeho tráviaceho traktu.
Kľudne si ho teraz predstavte ako vašu učiteľku biológie či fyziky.
„Taaak deti – čo sa stane ak z výšky úst pustíme kúsok pečenej ryby? Niekto? Áno.“ Petrík sa hlási. „Správne. Čo sa stane? Spadne na zem. Teraz poďme otestovať túto hypotézu.“
Ježiš vzal kus pečenej ryby, zdvihol ju k perám, pustil z ruky a… ryba sa stratila niekde v ústnej dutine či pažeráku… Pustil ju a nespadla na zem!
„Tak a čo sme dokázali? Učeníci? Vy?“
„Ten pán ju predsa zjedol.“
Záver experimentu: Nie je to duch. Ježiš je naozaj z mäsa a kostí.
Ten, čo prekvapivo vstal z mŕtvych, teraz presvedčivo dokazuje, že to nie je fantazírovanie naivných nevzdelaných chlapov, či mágia pre poverčivých sedliakov.
Ježiš vstal. On naozaj vstal.
