Jednou z najláskavejších vecí, aké môžeme urobiť jeden druhému v zbore, je povedať mu, že sa mýli. Pavol to nazýva karhaním, nápravou a výchovou v spravodlivosti (2Tim 3:16-4:2). V každom prípade ide o akt lásky. Máme žiť svoje kresťanstvo sami, alebo máme povinnosti aj voči iným? Je našou povinnosťou povzbudzovať iných len pozitívne, alebo poukázať aj na ich chyby, odklon od Písma alebo konkrétne hriechy? Zborové spoločenstvo nás pobáda k poslušnosti a volá späť z hriechu. Zdravý cirkevný zbor musí byť miestom, kde sú začiatočníci vo viere láskavo vzdelávaní a kde sú neposlušní citlivo karhaní.
Martin Luther považoval cirkevnú disciplínu za jeden zo siedmich znakov pravej cirkvi. Albert Mohler, prezident jedného z najväčších teologických seminárov v Spojených štátoch, sa domnieva, že pokles cirkevnej disciplíny je asi najviditeľnejším zlyhaním súčasnej cirkvi. Cirkev sa v súčasnosti často považuje za spoločenstvo autonómnych členov s minimálnou morálnou zodpovednosťou voči Bohu a ešte s menšou zodpovednosťou voči iným. Preto som sa aj ja odvážil zaradiť zborovú disciplínu medzi dôležité znaky zdravého zboru.
Je každá disciplína negatívna?
Nikto z nás nie je dokončený, dokonalý výrobok či projekt. Cirkevná disciplína je často pozitívna. Tradične sa jej hovorilo „formatívna.“ Je to ako kolík, ktorý pomáha stromčeku rásť rovno, ako strojček, ktorý usmerňuje správny rast zubov. Bežne je pre nás ľahšie nechať, nech si každý ide, ako chce. Lenže karhanie je aktom lásky, ochota riskovať, že nám našu radu vmietnu do tváre. Preto ak sa náš priateľ, partner, brat či sestra podujme pokarhať nás, mali by sme im za to byť veľmi vďační.
Keď sa chceme vyhnúť disciplíne, veľmi často pripomíname Ježišove slová: Nesúďte, aby ste neboli súdení (Mt 7:1). Lenže v tom istom evanjeliu nás jasne vyzýva karhať iných za hriech, a keď treba, tak aj verejne (Mt 18:15-17). John Dagg dokonca píše, že ak sa zo zboru vytratí disciplína, tak z neho odíde aj Kristus.
Čo je zborová disciplína?
Zborová disciplína by sa mala najprv prejaviť v tom, ako prijímame nových členov. Keď Pavol rieši ťažkú situáciu v Korinte (1Kor 5), jasne rozlišuje medzi zborom a svetom. Hoci zbor nie je plný dokonalých ľudí a na druhej strane svet nie je plný vyhlásených hriešnikov, predpokladáme, že zbor je odlišný od sveta? Keď staršovstvo prijíma nových členov, malo by skúmať aj to, či svoje vyznanie prejavujú aj svojím spôsobom života. Inak neberieme vážne svoj záväzok voči nim, ani ich záväzok voči nám. Keby sme boli pozornejší pri tom, ako prijímame nových členov, tak by sme nemuseli neskôr toľko používať korektívnu disciplínu.
Čo hovorí Biblia o zborovej disciplíne?
Texty ako Heb 12:1-14, Mt 18:15-17, 1Kor 5:1-11, Ga 6:1, 2Tes 3:6-15, 1Tim 1:20; 5:19-20, Tit 3:9-11 ukazujú, že Bohu záleží na našom porozumení pravde, ale aj na tom, ako túto pravdu žijeme. Zvlášť mu záleží na tom, ako žijeme spolu ako kresťania. Vyjadruje to mimoriadne ostrým jazykom. Zborová disciplína teda nie je niečím, čo by cirkev mohla či mala robiť. Je to jej povinnosť.
Ako konať zborovú disciplínu?
„Zneužívanie zborovej disciplíny je zavrhnutiahodné a deštruktívne, ale nie menej to platí o vzdaní sa disciplíny… Dnes sme sa zborovej disciplíny takmer úplne vzdali. Je najvyšší čas obnoviť jej dôležitú funkciu v zborovom živote“ (H.E.Dana). Našim slobodným cirkvám pôvodne nešlo iba o to, aby boli hospodársky samostatné od štátu, ale najmä o to, aby mohli slobodne vykonávať zborovú disciplínu bez zasahovania štátnych úradov. Pred občianskou vojnou v USA baptisti exkomunikovali ročne takmer 2% svojich členov. Ich zbory však napriek tomu rástli 2x rýchlejšie než populácia krajiny. Súčasné vedenie Apoštolskej cirkvi v rómskom zbore v Sabinove sa usiluje dôsledne uplatňovať zborovú disciplínu a výsledkom je rýchly rast zboru, ale aj fakt, že v Sabinove je iba 2% nezamestnanosť medzi rómskymi, ale až 8% nezamestnanosť medzi bielymi obyvateľmi.
Ježišovi záleží na tom, aby náš život zodpovedal našim slovám. Ak to tak nie je, tak tým poškodzujeme evanjelizačné dielo a spochybňujeme odlišnosť cirkvi od sveta. Zborová disciplína by nemala byť nikdy pomstou. Nemali by sme ju konať s hnevom, ale s láskou voči previnilcovi aj voči zboru a v konečnom dôsledku voči samému Bohu. Hlavným zámerom zborovej disciplíny je zmierenie a obnova. Korektívnou disciplínou by sme nemali predbiehať posledný Boží súd. Ten presahuje našu kompetenciu.
Prečo konať zborovú disciplínu
pre dobro kázneného človeka
pre výstrahu ostatných pred hriechom
pre zdravie celého zboru
pre spoločné svedectvo zboru
pre Božiu slávu, keď odzrkadľujeme jeho charakter
Byť členom zboru by malo niečo znamenať; nie pre naše meno, ale pre Božie meno. Služba dohliadania na zborový poriadok je nutným dôsledkom vyznávania evanjelia. Preto je biblická zborová disciplína znakom zdravého zboru.
Viac si o tomto môžete prečítať v knihe: Mark Dever, Zdravá cirkev. Bratislava: ReFormatio, 2018; s.68-71. http://www.porta.sk/kategoria/reformatio/zdrava-cirkev/
