Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Vtedy im otec Jákob povedal: Olupujete ma o deti. Nemám Jozefa, prišiel som o Šimeóna a chcete mi vziať aj Benjamína. Toto všetko ma postihlo! Nato Rúben povedal otcovi: Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamína neprivediem späť. On však opakoval: Môj syn nepôjde s vami, jeho brat je mŕtvy, on zostal sám. Keby sa mu cestou, ktorou pôjdete, prihodilo nešťastie, v žiali by ste priviedli moje šediny do ríše mŕtvych.
Genezis 42: 36 – 38
Toto všetko ma postihlo! Takto narieka Jákob. Prežíva jednu z najťažších chvíľ svojho života. Ide tu o to, či pustí Benjamína, poklad svojho srdca, s ostatnými synmi do Egypta alebo nie. Benjamín je totiž kľúčom k riešeniu celej situácie. Ak ho bratia privedú do Egypta, ich brat Šimeón, ktorého si Jozef ponechal ako rukojemníka, bude prepustený na slobodu a oni môžu znovu nakúpiť obilie pre svoje rodiny. Ak ho Jákob nepustí, Šimeón zostane vo väzení a oni pomrú od hladu. Za týmito okolnosťami však stojí Boh, ktorý položil svoju ruku na Benjamína a volá Jákoba, aby sa vzdal pokladu svojho srdca. Aby obetoval svoju poslednú lásku v záujme záchrany celej rodiny.
Čo urobí tento starec? Hoci je ohrozený Benjamín, hovorí: Toto všetko ma postihlo! Touto sebaľútosťou Jákob prezrádza, že za jeho láskou k Benjamínovi sa v skutočnosti skrýva láska k sebe. Tak je to s každou ľudskou láskou. Všetky prirodzené ľudské lásky sú porušené lásky, lebo vo svojej najhlbšej podstate sú to sebalásky. Napríklad ako rodičia sa častokrát vidíme v niektorom dieťati a tak v deťoch zase len milujeme seba. Skutočná láska, a to je jedno či je to rodičovská, partnerská alebo manželská, začína až tam, kde zomiera naša sebaláska. Kde mi záleží na druhom nie kvôli mne, sebe, ale len kvôli druhému.
Jákob vie, že prípadná strata Benjamína by pre neho znamenala smrť. Preto tak kategorický prehlasuje: Môj syn nepôjde s vami. To, čo sa tu od neho žiada, je obeť. Obeť, ktorá bolí. Bolí až tak veľmi, že Jákob za ňou vidí svoj zármutok, svoju smrť, svoj hrob. Áno, keď Boh položí svoju ruku na poklad nášho srdca, vždy to bolí. Lebo je to vždy volanie k obeti. A priniesť túto obeť by znamenalo pre nás smrť, zomrieť sebe, vzdať sa svojich lások, svojich plánov, túžob. Čiže vzdať sa seba, zomrieť svojej sebaláske. A tak Jákob, ktorý tu chráni Benjamína, v skutočnosti chráni seba. Chráni svoje srdce pred bolesťou, ktorú by mu obeť, vzdanie sa Benjamína, spôsobila. Robí len to, čo nám je všetkým také vlastné.
Pane, pomôž nám ísť cestou obete, keď nás na ňu Ty zavoláš!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
