Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abraháma a Postrach Izáka, určite by si ma bol prepustil naprázdno. Boh však vzhliadol na moje ponižovanie a námahu mojich rúk, preto ťa minulej noci napomenul. Nato Lában Jákobovi odpovedal: Tieto dcéry sú moje dcéry, títo synovia sú moji synovia a toto stádo je moje stádo; všetko, čo vidíš, je moje. Čo však môžem dnes urobiť pre svoje dcéry a pre ich synov, ktorých porodili? Poď teda, uzavrime spolu zmluvu a nech je Boh svedkom medzi mnou a tebou.
Genezis 31: 42 – 44
Sme na konci sporu medzi Lábanom a Jákobom. O čo v ňom ide? O to, kto má pravdu. Ale za otázkou, kto má pravdu, sa často skrýva otázka, kto je vinný. Za hľadaním svojej pravdy sa skrýva hľadanie viny toho druhého. Ak mám pravdu ja, potom vinným si ty. Ak máš pravdu ty, potom vinným som ja. Preto tak urputne bránime svoju pravdu, aby sme dokázali svoju nevinu a vinu toho druhého. Každá obhajoba seba je zároveň obžalobou druhého.
Má pravdu Lában keď tvrdí, že Jákob je vinný? Keď sme si vypočuli Lábana, ktorý sa dožadoval vrátenia ukradnutých vecí, musíme dať Lábanovi za pravdu. Lebo krádež sa naozaj stala. Keď sme si vypočuli Jákoba, ktorý opísal svoju dlhoročnú službu u Lábana, musíme dať aj Jákobovi za pravdu. Lebo Lában ho zneužíval a vykorisťoval. Lenže ak má každý svoju pravdu, potom nie je možné spolužitie. Veď ako spolu žiť, keď ty máš svoju pravdu a ja mám zas svoju? Keď ty si vinný v mojich očiach a ja som vinný v tvojich ?
Tak ako mnohé iné spory ani tento spor medzi Lábanom a Jákobom nemá nádej na riešenie, keby do ich sporu nevstúpil Boh. Lebo na to, aby sa nejaký spor vyriešil, musí byť splnená základná podmienka, ktorou je duch pokánia. Toho ducha nemá ani Lában, ani Jákob. Jákob nevie o svojej vine, preto sa pýta: Čím som sa previnil… (v.36)? A Lában zas nepripustí svoju vinu. Preto si stále „hudie“ svoje: Tieto dcéry sú moje dcéry, títo synovia sú moji synovia a toto stádo je moje stádo; všetko, čo vidíš, je moje. Jeden aj druhý je presvedčený o svojej nevine a o vine toho druhého. To, že sa ich spor nakoniec vyrieši priateľskou zmluvou o „neútočení“, za to vďačia jedine Bohu. Najmä Jákob, ktorý stojí proti silnému a pomstychtivému Lábanovi. Ten hovorí: Mám dosť sily urobiť vám zle… (v.29). Ale Boh sa zastane Jákoba. Nie preto, že by Jákob bol nevinný. Ale preto, že Boh je verný svojim sľubom, ktoré mu dal. Taká vernosť zahanbuje. Ale čo by sme boli bez nej?!
Pane, ďakujeme, že tvoja vernosť je vernosťou ľuďom, ktorí jej nie sú hodní!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
