Stvor mi čisté srdce, Bože, obnov vo mne pevného ducha!
Žalm 51:12
Človek nie je hriešny preto, že hreší. Človek hreší preto, lebo je hriešny. To je i Dávidovo poznanie. On spoznáva nielen svoj hriech, ale i svoju hriešnosť. Svoju hriešnu prirodzenosť, s ktorou prišiel na svet. Svoje prevrátené srdce, o ktorom platí: Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné (Jer 17:9).
Neexistuje spôsob, ktorým by sa naše srdce dalo prevychovať. Neexistuje cesta jeho nápravy. Nenapraviteľné je jednoducho neopraviteľné. Takáto je naša situácia. Z ľudského hľadiska je beznádejná. Lebo ak je naše srdce nenapraviteľné, lebo je hriešne od narodenia, potom jediným riešením tohto problému je nové srdce. Duchovná transplantácia, pri ktorej staré, znečistené srdce bude nahradené novým, čistým srdcom. Vnútorná premena človeka.
Kto však môže vykonať takúto duchovnú a morálnu zmenu v samom jadre ľudskej bytosti? Len Boh. Lebo na to je potrebná stvoriteľská moc. Žiadna iná moc to urobiť nedokáže. Takouto mocou disponuje jedine Boh. Preto ho Dávid prosí, aby v jeho živote vykonal práve takýto stvoriteľský akt: Stvor mi čisté srdce! Také srdce, ktoré ťa bude milovať a poslúchať. Neprosí Boha o nič menej než o zázrak.
Tento zázrak, o ktorý prosí Dávid, sa neskôr pre ďalšie generácie stane zasľúbením: Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa (Ez 36:26). Je to zasľúbenie znovuzrodenia, nového narodenia, narodenia z Ducha, pri ktorom človek dostáva nové, čisté srdce. Tento zázrak milosti a moci Boh koná i dnes.
Dávid vie, že riešenie pre naše hriechy je odpustenie. Že riešenie pre našu hriešnosť je nové, čisté srdce. Musí byť uzdravený prameň, aby z neho mohla vytekať čistá voda. Lebo keď je prameň čistý, bude i voda čistá. Keď je srdce čisté, bude i život čistý.
Pane, ďakujeme za dar nového srdca i nového ducha v našom vnútri!
