Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš cez Samáriu a Galileu. Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už ďaleko zastali a hlasno kričali: Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami! Keď ich uvidel, povedal im: Choďte a ukážte sa kňazom! A keď odchádzali, boli očistení. Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa so silným hlasom oslavoval Boha. Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Vtedy Ježiš povedal: Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa vrátil a oslavoval Boha? A jemu povedal: Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.
Lukáš 17:11-19
Stretnutie malomocných s Ježišom rozdelilo ich životy na obdobie pred uzdravením a po uzdravení. Čo sa o nich dozvieme pred ich uzdravením? To, že ich trápenie zblížilo. Tvoria dve nerovnomerné skupiny, deväť Židov a jedného Samaritána. Svojím pôvodom tak tvoria dva nepriateľské svety. Kedy sa však dozvieme, že túto skupinu tvorí deväť Židov a jeden Samaritán? Až po ich uzdravení. Ale dovtedy sa o tom nehovorí. Dovtedy je to len desať malomocných, ťažkou chorobou strápených ľudí. Ako rýchlo padajú rozdiely tam, kde do života ľudí vstúpi trápenie a bieda. Koho zaujíma, že jeden je Žid a druhý Samaritán, keď sú všetci na tom rovnako? Rovnako zle?! Vtedy nikomu neprídu na myseľ tie nezmyselné rozdiely, ktoré platia len vtedy, keď sú ľudia zdraví. Týchto ľudí napriek všetkým rozdielom spája spoločný údel. Aký? Zlý. Dobrý údel nespája. Ten skôr rozdeľuje.
Spoločné trápenie však nielen zblížilo malomocných. Ono ich naučilo i prosiť, keď volajú: Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami! Prosiť v trápení o milosť nie je samozrejmé. Niekoho trápenie naučí rúhať sa a zlorečiť. Rúhaj sa Bohu a zomri, radila manželka Jóbovi. Aby človek prosil Boha o milosť, na to nestačí len strápené telo. K tomu je potrebné i zlomené srdce. Trápenie polámalo týchto mužov telesne i vnútorne, takže sa naučili prosiť. A nielen prosiť, ale i poslúchať. Keď ich Ježiš pošle za kňazom, na slovo poslúchnu. Poslúchnu skôr, ako sú uzdravení. Pomoc neprišla vtedy, keď prosili, ale keď poslúchli Ježišov rozkaz. Božie rozkazy sú vždy i Božími zasľúbeniami. Na malomocných vidíme, že utrpenie nás naučí veciam, ktoré sa v zdraví nikdy nenaučíme.
Pane, bojíme sa bolesti a utrpenia, ale bez toho sa ani my mnohému nenaučíme.
