Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať. On mu odpovedal: Učiteľ, povedz. Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej? Myslím si, odpovedal Šimon, že ten, ktorému odpustil viac. Ježiš odpovedal: Správne si povedal.
Lukáš 7:40-43
Podobenstvo nie je len o dvoch dlžníkoch, ale aj o ich veriteľovi. Situácia dlžníkov je beznádejná. Ani jeden, ani druhý nemá z čoho splatiť svoj dlh. Ako teda s nimi naloží veriteľ? Rovnako s jedným ako i s druhým. Nerobí medzi nimi rozdiel, nehľadí na výšku dlhu, obom im odpustí. Jednému i druhému. Všetku škodu nesie on. Tak Boh jedná s človekom. Pre svoju milosť odpúšťa náš dlh viny. Taká veľká je jeho milosť!
Teraz prichádza vyvrcholenie. Ježiš ten príbeh nedopovie. Nedopovie, aká bola odozva dlžníkov na odpustenie ich dlhu. Ježiš to necháva dopovedať Šimona, keď sa ho pýta: Ktorý z nich ho bude mať radšej?
Čo to znamená, keď sa Ježiš pýta na lásku dlžníkov? Že vo chvíli, keď nám Boh odpustí náš dlh, tak jeden dlh nám zaniká a druhý dlh nám vzniká. Dlh, ktorý nám zaniká, je dlh viny voči Bohu. Dlh, ktorý nám vzniká, je dlh lásky voči Bohu. S dlhom viny nemôžeme urobiť nič. S tým môže niečo urobiť jedine Boh. A On s ním aj niečo urobil. Vyriešil ho v obeti svojho Syna. Ježiš prišiel splatiť náš dlh svojou smrťou na kríži. Tam bol náš dlh vynulovaný, zmazaný.
Ale v tej chvíli nám vznikol nový dlh. Tento nový dlh, dlh lásky má však úplne iný charakter. Má charakter vďačnosti, nie záslužnosti. Boh si nás svojím odpustením zaviazal na celý život. Urobil nás svojimi dlžníkmi. Náš dlh viny vznikol naším pričinením, tým, čo zlé sme urobili. Náš nový dlh lásky vznikol Božím pričinením, tým, čo dobré pre nás urobil Boh. My máme splácať svoj dlh lásky z vďačnosti za milosť odpustenia.
Pane, my si Ťa nemôžeme zaviazať našou službou. Ty si si nás zaviazal svojou milosťou. Ďakujeme za to!
