Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Vtedy sa jeho sestra spýtala faraónovej dcéry: Mám ti ísť zavolať dojku z hebrejských žien, aby ti to dieťa dojčila? Faraónova dcéra jej odpovedala: Choď! Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa. Faraónova dcéra jej povedala: Vezmi toto dieťa, dojči mi ho a ja ťa odmením. Žena vzala dieťa a dojčila ho. Keď chlapec odrástol, priviedla ho k faraónovej dcére.
Exodus 2:7 – 10a
Ako dobre, že Mojžišova sestra je nablízku! Môže tak využiť príležitosť, ktorú jej Boh pošle. Pohotovo ponúkne svoje služby faraónovej dcére: Mám ti ísť zavolať dojku z hebrejských žien, aby ti to dieťa dojčila? A tak sa aj stane. Dieťa sa na niekoľko rokov dostane späť k svojej matke, ktorá je dokonca platená za kojenie vlastného dieťaťa: Faraónova dcéra jej povedala: Vezmi toto dieťa, dojči mi ho a ja ťa odmením. Mojžišova matka bude dostávať peniaze od egyptskej vlády za to, že môže robiť to, čo je jej srdcu najdrahšie! A že Boh nemá zmysel pre humor!
Tých niekoľko rokov, ktoré Mojžiš prežije v rodičovskom dome ako malé dieťa, bude stačiť na to, aby bol raz a navždy zakorenený do spoločenstva Božieho ľudu. Lebo s materinským mliekom bude nasávať aj vieru svojich rodičov, svojho ľudu. Jeho matka ho má k dispozícii len niekoľko rokov. Možno štyri – päť. Zvyčajne toľko rokov hebrejské matky kojili svoje deti. Preto sa musí učiť vykupovať čas pri výchove svojho syna. Môže formovať jeho osobnosť len v útlom veku. Viac času nemá. A predsa jej to stačí, aby sa dieťa v budúcnosti nestratilo.
Ani na dvore faraóna, kde bude vystavené rôznym vplyvom a pokušeniam sveta. Lebo príde čas, keď sa matka musí rozlúčiť so svojím dieťaťom: Keď chlapec odrástol, priviedla ho k faraónovej dcére. Tu sa musí svojho dieťaťa definitívne vzdať. A to je ťažké! Ďalej ho už budú sprevádzať len jej modlitby. A tie nebudú márne. Lebo keď príde čas, aby Mojžiš k viere rodičov pripojil svoje vlastné rozhodnutie, urobí ho v súlade s vierou, s ktorou z domu odišiel: Keď Mojžiš dospel, vo viere odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej si zvolil trpieť s Božím ľudom, ako mať dočasný úžitok z hriechu (Heb 11:24-25). Mojžiš si totiž z domu odnesie hlboké povedomie toho, že patrí k Božiemu ľudu. Že je Boží a ako taký patrí Bohu a nie Egyptu. Niet väčšej radosti pre veriacich rodičov ako to, keď vidia svoje deti kráčať cestou viery. A niet väčšej bolesti pre nich ako to, keď ich deti tou cestou nekráčajú, lebo ňou kráčať nechcú.
Pane, ďakujeme za rodičov, ktorí nás viedli k Tebe!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
