Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Ézav sa spýtal: Čo sú to za čriedy, ktoré som postretol? Jákob odpovedal: Nimi chcem získať priazeň svojho pána. On však povedal: Ja mám toho tiež dosť; brat môj, len si ponechaj, čo je tvoje. Jákob však namietal: Nie tak! Ak som však získal tvoju priazeň, prijmi tento dar z mojich rúk. Keď som pozrel na tvoju tvár, akoby som hľadel na Božiu tvár, tak si bol voči mne milosrdný. Prijmi, prosím ťa, odo mňa tento dar na pozdrav. Veď ma Boh štedro obdarovával, mám všetkého dosť. Ak som však získal tvoju priazeň, prijmi tento dar z mojich rúk.
Genezis 33: 8 – 12
Ako si Jákob vysvetlí Ézavovo odpustenie? Keď som pozrel na tvoju tvár, akoby som hľadel na Božiu tvár, tak si bol voči mne milosrdný. Jákob dá stretnutie s bratom do súvisu so stretnutím s Bohom. Pri stretnutí s Bohom videl Božiu tvár a nezahynul. Teraz vidí bratovu tvár a tiež nezahynul. Predtým našiel milosť a odpustenie v Božej tvári. Teraz našiel milosť a odpustenie aj v bratovej tvári. Preto Jákob hovorí Ézavovi: V tvojej tvári smiem vidieť Božiu tvár.
To je krásne vyznanie! Môcť v tvári brata vidieť Božiu tvár! Kedy sa tak stane? Keď v tvári brata vidím odpúšťajúcu lásku. Keď sa pozriem do Božej tváre, vidím tam odpustenie. Keď sa pozriem do bratovej tváre, mám tam vidieť to isté, čiže odpustenie. A on má to isté vidieť v mojej tvári. My sme povinní v našej tvári ukázať bratovi Božiu tvár. To znamená odpustiť mu tak, ako odpúšťa Boh. Len keď zo srdca odpustím, potom ten druhý môže v mojej tvári vidieť Božiu tvár. Skôr nie.
Hoci Ézav odpustil Jákobovi, ten stále nie je spokojný, stále ho niečo páli. Preto hovorí: Ak som však získal tvoju priazeň, prijmi tento dar z mojich rúk. A znovu: Prijmi, prosím, moje požehnanie, ktoré ti je donesené, pretože mi to dal Boh z milosti (Roh). Pri slove požehnanie sa vynára temná minulosť. Jákob ukradol Ézavovi požehnanie. Teraz ho chce aspoň symbolicky vrátiť späť. Nemá pokoj, kým Ézav neprijme jeho dar. Lebo kým nevráti to, čo mu nepatrí, dovtedy minulosť nie je vyrovnaná.
K pokániu totiž patrí aj náprava toho, čo sa napraviť dá. Jákob nechce zneužiť bratovo odpustenie: Odpustil mi, tak už dlh vrátiť nemusím. Práve naopak. Hoci mu Ézav všetko odpustil, on chce dať všetko do poriadku. Aj tu platí: Priatelia buďme, dlhy si plaťme!
Pane, v tvojej tvári sme našli odpustenie. Nech ho druhí nájdu aj v našej tvári!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
