Hospodin mu však povedal: On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba. Vyviedol ho von a povedal mu: Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať, a dodal: Toľko bude tvojho potomstva.
Genezis 15:4-5
Každý liek má svoju expiračnú dobu, čiže obmedzenú dobu použitia. Abrám sa dozvedá, že Božie sľuby nemajú expiračnú dobu. Časom sa na nich nič nemení. Platia až do chvíle, kým sa nenaplnia. A oni sa naplnia – svojím časom. Preto Boh znovu opakuje svoj sľub potomka – dediča i veľkého potomstva. On si stojí za každým slovom, ktoré povedal, za každým sľubom, ktorý dal. Abrámom navrhované riešenie adoptovať sluhu Eliezera za syna Boh jednoducho „zmietne zo stola“. On nepotrebuje naše náhradné riešenia, ktoré sú výsledkom našej nevery či netrpezlivosti.
Aj Abrám je netrpezlivý, nevládze čakať na naplnenie Božích sľubov. Veď jedna z najťažších vecí v živote viery je čakanie. Ľahšie sa koná vo viere, ako čaká vo viere. Kráčať cestou viery znamená byť „odsúdený“ na čakanie. Lebo Božie sľuby sú určené najmä pre budúcnosť. Nie pre život na zemi, ale pre život vo večnosti. Ako aj sľub o Abrámovom potomstve, ktorého bude toľko ako hviezd na nebi. Naplnenie vidíme až v nebi, v tom zástupe okolo Božieho trónu (Zj 7:9). To je ten zástup, ku ktorému budeme pripojení raz aj my. Dovtedy sme však „odsúdení“ na život v očakávajúcej viere a to až do konca, až do posledného výdychu.
Pane, ďakujeme že i nám opakuješ svoje sľuby, aby si posilňoval našu vieru.
