Vtedy prišli Júdovci k Jozuovi v Gilgale a Kenizej Káleb, syn Jefunneho, mu povedal: Ty vieš, čo povedal Hospodin Božiemu mužovi Mojžišovi o mne a o tebe. Mal som štyridsať rokov, keď ma služobník Hospodinov poslal preskúmať krajinu. Ja som mu podal správu podľa svojho svedomia. Moji bratia, čo šli so mnou, prestrašili srdce ľudu. Ja som sa však pridŕžal Hospodina, svojho Boha. V ten deň Mojžiš prisahal: Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude dedičným vlastníctvom tebe a tvojim synom naveky. Preto daj mi teraz toto pohorie, o ktorom hovoril Mojžiš v onen deň, lebo sám si vtedy počul, že sú tam Anákovci a veľké opevnené mestá. Azda bude Hospodin so mnou a vyženiem ich, ako povedal Hospodin.
Jozua 14:6-9., 12
Správa o delení zeme je prerušená niekoľkými krátkymi vsuvkami. Z nich sa dozvieme o postojoch niektorých ľudí k otázke delenia zeme. Jedným z nich je Kálef, ktorý bol v minulosti vyslaný Mojžišom na výzvedy do zasľúbenej zeme. Na rozdiel od ostatných vyzvedačov on i Jozua zaujali postoj viery a poslušnosti. Už vtedy padol jeho los. Boh mu už vtedy určil jeho diel v Kanaáne ako odmenu za jeho poslušnosť. Kálef sa teraz o tento podiel hlási. Aký je to podiel? Jozuovi hovorí: Preto daj mi teraz toto pohorie. Toto pohorie je navyše obývané Anákovcami. Je to zem obrov, silných nepriateľov s veľkými opevnenými mestami. Kálefa tak čaká namáhavý boj s nepriateľom. Toto je teda odmena za poslušnosť! Skôr by sme čakali, že ho Boh odmení úrodnými poliami a zelenými pastvinami. Ale toto?
Ako máme tomu rozumieť? Tak, že Boh uznal Kálefa za hodného ťažšieho údelu. Ale to potom vrhá úplne nové svetlo na otázku Božieho požehnania. Požehnanie podľa nás možno spočíva v tom, že nám Boh pridelí ľahší údel. Že požehnaný je ten, kto to má v živote ľahšie. Koho Boh ušetrí mnohého trápenia. Ak takto rozmýšľame, prezrádzame, že tomu nerozumieme. Tu je muž, ktorý celým srdcom nasledoval Hospodina a odmenou mu bol ťažší údel. Byť hodný ťažšieho údelu je v Božom kráľovstve vyznamenaním.
Ako sa k svojmu údelu stavia Kálef? S pokornou vierou: Azda bude Hospodin so mnou a vyženiem ich, ako povedal Hospodin. Tak sa i stalo (Joz 15:14). Na ľahký údel môžeme byť i sami. Ale na ťažký údel nikdy nebudeme sami!
Pane, chceme sa učiť prijímať i ťažší údel s vierou, že ho Ty pomôžeš niesť!
