Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Hospodin povedal Mojžišovi: Aj to, o čo si prosil, urobím, lebo si získal moju priazeň a poznám ťa podľa mena. On však povedal: Ukáž mi svoju slávu! Hospodin mu povedal: Ukážem ti všetku svoju dobrotu a vyslovím pred tebou svoje meno Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa chcem zmilovať, a zľutujem sa, nad kým sa chcem zľutovať. A ešte mu povedal: Mňa nemôžeš vidieť, lebo mňa nikto nemôže vidieť a zostať pritom nažive. Hospodin povedal: Tu pri mne je miesto, vystúp na skalu! Keď tadiaľ pôjde moja sláva, položím ťa do skalnej trhliny, a kým prejdem, zakryjem ťa svojou dlaňou. Keď odtiahnem svoju dlaň, uvidíš ma iba od chrbta. Moja tvár sa nedá vidieť.
Exodus 33:17 – 23
Byť prostredníkom znamená byť príhovorcom. A Boží ľud má v Mojžišovi verného príhovorcu. Najprv sa prihovára za ľud, aby mu Boh odpustil. Potom sa prihovára, aby Boh šiel so svojím ľudom i ďalej. A Boh mu hovorí: Aj to, o čo si prosil, urobím… Mojžiš je vypočutý. Ale prečo? Boh mu to „prezradí“: … lebo si získal moju priazeň…. Ak si Mojžiš niečím získal Božiu priazeň, potom si môže robiť zásluhu na tom, že bol vypočutý. Ale pôvodný text nič nehovorí o získaní si Božej priazne, ale o nájdení Božej milosti: I túto vec, ktorú si hovoril, učiním preto, že si našiel milosť v mojich očiach… (Roh) (2M 33:17). Dôvod, pre ktorý je Mojžiš vypočutý, nie je v ňom, v Mojžišovi, v jeho dobrote. Je jedine v Bohu, v jeho milosti. Len Božej milosti vďačí Mojžiš za vypočutie. A nielen on.
Mojžiš je uistený o vypočutí svojej prosby. To ho posmelí k tomu, aby vyslovil ďalšiu, priam neslýchanú prosbu: Ukáž mi svoju slávu! To by mu však Boh musel ukázať svoju tvár. A to nie je možné: Mňa nemôžeš vidieť, lebo mňa nikto nemôže vidieť a zostať pritom nažive. Ale dôležitejšie ako vizuálne zjavenie Boha je jeho verbálne zjavenie. Nie to, čo Mojžiš uvidí z Boha, jeho chrbát, ale čo počuje o Bohu: … vyslovím pred tebou svoje meno Hospodin. V Božom mene je totiž vyjadrené to, aký je on Boh. Že je Bohom milosti a zľutovania: Zmilujem sa, nad kým sa chcem zmilovať, a zľutujem sa, nad kým sa chcem zľutovať.
Boh je však absolútne slobodný v tom, komu svoju milosť udelí. On ju nemusí udeliť nikomu. Lebo na Božiu milosť si nikto nemôže robiť nárok. Milosť je milosťou práve preto, že sa nedá zaslúžiť. On ju však chce udeliť, lebo v tom má záľubu. Rovnako sa nemusí nad nikým zľutovať, lebo ani na jeho zľutovanie si nikto nemôže robiť nárok. On sa však chce zľutovať práve preto, že je ľútostivý Boh. Že má záľubu preukázať svoju ľútosť tým, ktorí sú poľutovaniahodní. A koľko je jedných aj druhých! Na Božiu milosť a ľútosť odkázaných!
Pane, ďakujeme za to, čo si nám o sebe zjavil!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
