Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: Prejdime na druhý breh! Nato opustili zástup a jeho vzali zo sebou, tak ako bol, na lodi. Sprevádzali ho aj iné lode. Tu sa strhla silná búrka s víchricou a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti lode. Zobudili ho a povedali mu: Učiteľ, či nedbáš, že hynieme? On vstal, pohrozil víchru a prikázal moru: Mlč, utíš sa! Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. A im povedal: Čo ste takí vystrašení? Ešte stále nemáte vieru?
Marek 4:35–40
My si neraz v živote zamieňame dve veci, sebadôveru a vieru. To, čo nazývame vierou, je v skutočnosti sebadôvera. Hovoríme, že veríme, ale je to viac viera v seba ako v Ježiša. Preto majú búrky veľký význam pre náš život viery. Ony totiž odhaľujú rozdiel medzi sebadôverou a vierou. Či veríme sebe alebo Ježišovi, v svoje sily alebo v jeho moc. Búrky nám tak robia dobrú službu, lebo nahlodávajú našu sebadôveru. Pokiaľ sa v našom živote nič mimoriadne nedeje, pokiaľ plavba nášho života prebieha pokojne a nerušene, vystačíme si aj so sebadôverou. Ale keď búrka rozhojdá loďku nášho života, veľmi rýchlo zistíme, že si so sebadôverou v búrkach nevystačíme. S ňou si vystačíme len dovtedy, dokiaľ nám nič nehrozí. To zisťujú aj Ježišovi učeníci uprostred búrky na mori.
Na nich vidíme, že keď sa potápa ich loď, potápa sa aj ich viera. Vlny rozhojdali nielen loď, ale aj vieru učeníkov. Potápajúce sa srdcia na potápajúcej sa lodi! To je obraz ľudí, ktorí nasledujú Ježiša. Preto sme tu svedkami dvoch búrok. Jedna je tá vonkajšia, viditeľná, ktorá sa odohráva na mori. Druhá je tá vnútorná, skrytá, ktorá sa odohráva v učeníkoch. Tú vonkajšiu predstavujú vlny a vietor. Tú vnútornú predstavuje strach učeníkov.
To je aj naša častá skúsenosť, že vonkajšie búrky vyvolávajú vnútorné búrky. Búrky okolo nás vyvolávajú búrky strachu v nás. Vnútorné búrky majú tak podľa nás vonkajšie príčiny. Ale nie podľa Ježiša. Učeníci vidia hlavný problém vo veľkej búrke. Ježiš vidí hlavný problém v ich malej viere: Čo ste takí vystrašení? Ešte stále nemáte vieru? My vidíme problém v okolnostiach života. Ježiš vidí problém v nás, v našej nedôvere. Okolnosti nemôžeme ovplyvniť. Náš vnútorný postoj k nim však áno. Veriť aj uprostred búrky neznamená veriť, že vždy všetko dobre dopadne. Veriť znamená dôverovať, že nič z toho, čo sa s nami deje, sa nášmu Pánovi nevymklo z rúk. A že všetko, čo sa s nami deje, slúži jeho plánom a zámerom s nami.
Pane, nauč nás dôverovať Ti nielen na brehu, ale aj na mori!
