28. september

Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.

Hospodin je milostivý a milosrdný, zhovievavý a bohatý na milosť. Týmito slovami, ktoré žalmista cituje, sa Hospodin predstavil Mojžišovi na vrchu Sinaj. Bolo to v súvislosti s modlárstvom Božieho ľudu, ktorý si postavil zlaté teľa. Mojžiš si vtedy veľmi prial vidieť Boha, ale Boh mu daroval niečo iné. Vidieť Boha je slávne. Ale vedieť, aký je Boh, je ešte slávnejšie. A práve to sa Mojžiš (a vďaka tomu aj my) dozvie. Boh tu hovorí o sebe, zjavuje seba, svoj charakter. A čo tu o sebe zjaví, prevýši akékoľvek videnie. Veď čo môže prevýšiť jeho charakter? To, že je milostivý a milosrdný? Alebo: Ľútostivý a milosrdný… (Roh)?

Boh tu pred nami otvára svoje srdce. A to, čo v ňom vidíme, je milosrdenstvo a ľútosť, hlboký súcit. Boh nemá srdce z kameňa. Naša bezmocnosť, neschopnosť pomôcť samým sebe v Ňom vyvolá milosrdenstvo. Hlboké pohnutie srdca, v ktorom sa On skláňa k nám. Lebo jeho milosrdenstvo neoznačuje len pasívny postoj, ale najmä aktívny čin pomoci a záchrany bezmocných.

Naša bolesť a trápenie v Ňom vyvolá ľútosť a súcit. To spolucítenie s bolesťou a súžením človeka. Veď je napísané: V každom ich súžení mal aj on súženie… Vo svojej láske a vo svojej ľútosti ich vykúpil… (Iz 63:9). Veď Boh pozná bolesť nielen zvonku, ale aj zvnútra. Preto sa stal človekom, aby sa naša bolesť stala jeho bolesťou. Naše súženie jeho súžením. A čo viac, On trpí nielen s nami, ale najmä za nás. Jeho milosrdenstvo a ľútosť Ho priviedli až na kríž. Kríž je najväčším dôkazom a zjavením Božieho milosrdenstva a ľútosti. Tam Boh zjavil svoje srdce v plnosti. Srdce, ktoré je plné milosti a zľutovania.

Preto o Bohu platí aj to, že jezhovievavý. Dokonca dlho zhovievajúci (Roh). To znamená, že Boh je pomalý do hnevu. Ako dobre! Veď zle by bolo s Božím ľudom, keby to bolo opačne! A nielen s nimi. Aj s nami. Boh si však svoj hnev odkladá na neskôr. Dokonca až na koniec ako svoju poslednú možnosť. Najskôr skúsi iné možnosti, aby človeka priviedol k rozumu. Hriech človeka Ho provokuje k hnevu. Ale Boh sa nenechá len tak ľahko vyprovokovať. Prečo nie? Lebo je zhovievavý. Je pomalý do hnevu. Prečo? Pán… je zhovievavý, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale chce, aby sa všetci dali na pokánie (2Pt 3:9). Preto.

Pane, keby sme len toto o Tebe vedeli, vedeli by sme dosť na to, aby sme Ťa do smrti chválili,  oslavovali a ďakovali Ti!