Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písmo? A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi.
Lukáš 24: 30 – 33
A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Cesta z Jeruzalema do Emauzy sa zmení na cestu z Emauzy do Jeruzalema. Cesta zronenosti, smútku a sklamania sa zmení na cestu radosti a nádeje. Cesta nevery sa zmení na cestu viery.
Kde bol Ježiš, keď učeníci šli z Jeruzalema do Emauzy? Keď im bolo najťažšie? Bol celý čas s nimi. Oni Ho síce spoznajú až na konci cesty, až pri večeri. Ale On ich sprevádzal ako neznámy pocestný už od začiatku: Ako sa tak zhovárali…, priblížil sa k nim Ježiš a šiel s nimi (Lk 24:15). On bol s nimi už vtedy, keď prežívali najväčšie sklamanie svojho života. Bol s nimi už vtedy, keď sa zdalo, že sú sami na svoju bolesť a zronenosť. Keď sa zdalo, že ich už nič dobré v živote nečaká. Že už niet v čo dúfať, lebo oni už pochovali všetky svoje nádeje.
Keď sa my pýtame: Pane, kde si, keď mi je ťažko? Keď ma bolí duša a srdce sa chveje bolesťou? On nám hovorí: Ja už dávno kráčam vedľa teba, spolu s tebou. Náš Pán je s nami skôr, ako to my spoznáme. On kráča vedľa nás celý čas, ktorý je pre nás časom smútku, bolesti a sklamania. Aj keď to neraz zistíme až „večer“, až na konci dňa či na konci cesty. Možno až vtedy, keď prídeme „domov“, ako títo dvaja. Spoznali, že ten neznámy nebol nikto iný ako ich verný a milujúci Pán. Lebo niet takej cesty z Jeruzalema do Emauzy, na ktorej by náš Pán nešiel s nami.
A kde je Ježiš teraz, keď sú učeníci na ceste z Emauzy do Jeruzalema? Ale on im zmizol. Pozoruhodné! Je s nimi, keď sú na tom najhoršie, ale odíde od nich, keď sú na tom najlepšie. Priblíži sa k nim, keď ich srdce bolí. Odíde od nich, keď im srdce horí. Nenechá ich samých, opustených, keď sú smutní. Ale nechá ich samých, keď sa radujú. Prečo? Lebo vie, že so svojou radosťou nezostanú sami: A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Kto prežíva smútok, vyhľadáva samotu. Kto prežíva radosť, vyhľadáva spoločenstvo. Je to spoločenstvo tých, čo sa stretli s Ježišom. A takí si vždy majú čo povedať.
Pane, ďakujeme, že Ty meníš cesty nášho života z ciest nevery a smútku na cesty viery a nádeje!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
