Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Ježiš im povedal: Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým tvojich nepriateľov nespravím podnožkou tvojich nôh. Dávid ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom? Keď ho všetok ľud počúval, svojim učeníkom povedal: Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, majú radi pozdravy na námestiach, predné sedadlá v synagógach a prvé miesta na hostinách. Vyjedajú domy vdov a prestierajú, že sa dlho modlievajú. Stihne ich prísnejší súd.
Lukáš 20: 41 – 47
Doteraz to bol Ježiš, ktorému kládli otázky. Teraz je to On, ktorý položí svoju otázku: Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Toto presvedčenie Židov bolo založené na starozmluvných zasľúbeniach, že Mesiáš bude potomkom kráľa Dávida. Preto Mesiášovi patril titul či označenie Syn Dávidov. Ale zároveň ten istý Dávid hovorí o Mesiášovi, o svojom budúcom potomkovi ako o svojom Pánovi: Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým tvojich nepriateľov nespravím podnožkou tvojich nôh. A otázka znie: Dávid ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom? Ako môže byť Dávidov Pán súčasne aj Dávidovým synom?
Ježišova otázka zostane bez odpovede. My však odpoveď poznáme. Mesiáš môže byť súčasne Dávidov syn i Dávidov Pán len vďaka tomu, že je nielen Dávidov syn, ale aj Boží Syn. Mesiáš má totiž dvojaký pôvod, božský aj ľudský. Ako Boží Syn je Dávidov Pán. Ako ľudský syn je Dávidov syn. Ako Boží Syn sa ponížil, takže sa stal Dávidovým synom, ale pritom neprestal byť Dávidovým Pánom.
Ježiš svojou otázkou nestavia Židov pred teologickú ale pred morálnu otázku. Ak je On nielen Dávidov syn, ale aj Dávidov Pán, potom Mu patrí postavenie a autorita Pána. Autorita, ktorú Židia odmietli, neprijali. Prečo? To Ježiš ukazuje na zákonníkoch, keď hovorí: Chráňte sa zákonníkov… Všetko, čo robili, malo pritiahnuť pozornosť na nich. Bol to náboženský exhibicionizmus, človečina v zbožnom rúchu. Uznať Ježišovu autoritu by pre nich, ale aj pre iných znamenalo zmeniť spôsob života. Vzdať sa svojho egocentrizmu. A to oni odmietli, preto odmietli Ježišovu autoritu. To je pravý dôvod, pre ktorý človek, zbožný aj bezbožný, odmieta Ježiša. Nie intelektuálny, ale morálny dôvod. Nie, že nemôže veriť, ale že nechce veriť. Lebo nič nechce meniť na svojom živote.
Pane, odpusť nám, keď Ťa nazývame Pánom, ale nepodriaďujeme sa tvojej autorite!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
