Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí majetní dávali veľa. Tu prišla chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrans. Zavolal si učeníkov a povedal im: Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice. Všetci tam dali zo svojho prebytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.
Marek 12:41–43
Čo robí Ježiš? Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako donej ľudia hádžu peniaze. Prečo to robí? Preto, lebo vtedy nastáva hodina pravdy. Mnohé z toho, čo ako veriaci robíme, ešte nemusí hovoriť veľa o nás. Sú však veci, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu. Ktoré o nás veľa povedia. To, ako je to vlastne s naším vzťahom k Bohu. Chvíľa, ktorá v tomto smere veľa o nás napovie, je práve tá, keď stojíme pred „chrámovou pokladnicou“. Lebo vtedy stojíme pred potrebami Božieho diela. A keď stojíme pred potrebami Božieho diela, vtedy sa ukáže, ako si vlastne na tom duchovne stojíme. Preto sa Ježiš pozeral vtedy, a preto sa pozerá aj dnes.
Ale na čo sa Ježiš pozerá? Kam sa pozerá? Nie do vrecka, do peňaženky, ale do srdca. Nepozerá sa na to, koľko dávame, ale ako dávame. Tak, ako sa pozerá aj v tomto prípade. A čo vidí? Mnohí majetní dávali veľa. Čo viac si mohli kňazi priať?! Prevádzka chrámu je zabezpečená a o nich je tiež dobre postarané. Po bohatých príde chudobná vdova. Keďže je vdova, nemá muža, ktorý by ju zaopatroval. Keďže je chudobná, nemá majetok, ktorým by bola zabezpečená na starobu. Je to žena, ktorá je ľudsky a materiálne úplne nezaistená. V jej situácii by iný mohol prepadnúť strachu o seba. Čo len bude so mnou? Z čoho vyžijem? Táto žena je v situácii, keď sama potrebuje pomoc. Ona však urobí niečo, čo vyráža dych. Keď stojí pred chrámovou pokladnicou, zabudne na seba, na svoje potreby, a myslí len na Boha, na potreby Božieho diela. A tak do pokladnice hodí všetko, čo mala na svoje živobytie.
Možno si niekto pomyslí: Radšej si tie dva haliere mohla nechať. Bohu tým nepomohla a sebe ešte viac skomplikovala už aj tak ťažkú situáciu. Nie. Ona si ich nemohla nechať. Lepšie povedané: Mohla, ale nechcela. Lebo tu vôbec nejde o jej dva haliere, ale o jej vzťah k Bohu. A ten sa nemeria tým, čo nemáme, ale tým, čo máme. Ona viac nemá, ale čo má, to dá, lebo Boh jej za to stojí. Iní dali z veľkého bohatstva, ona dala z veľkej lásky. V dôvere, že Boh sa o ňu postará.
Pane, nauč nás dávať z lásky a nie z povinnosti!
