Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Mojžiš teda vykresal dve kamenné tabule, ako tie predchádzajúce. Včasráno vstal, vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Hospodin a vzal do rúk obe kamenné tabule. Keď Hospodin zostúpil v oblaku, Mojžiš sa tam k nemu postavil a vzýval meno Hospodina. Hospodin prechádzal pred ním a volal: Hospodin, Hospodin! Milosrdný, láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný Boh.
Exodus 34:4 – 6
Mojžiš urobí všetko tak, ako mu prikázal Hospodin. Najprv vykreše dve kamenné tabule, potom vystúpi na vrch Sinaj. Boh mu zasľúbil: Ukážem ti všetku svoju dobrotu a vyslovím pred tebou svoje meno Hospodin (Ex 33:19). A teraz to aj splní. Všetku svoju dobrotu mu odhalí vo svojom mene Hospodin. Hoci Hospodin prechádzal pred ním, Mojžiš nedostane videnie Boha a jeho slávy. Boh mu už vopred oznámil, aby s tým nepočítal. Miesto toho mu daruje niečo iné. Nie opis toho, ako vyzerá, ale toho, aký je: Milosrdný, láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný Boh!
Vidieť Boha je slávne. Vedieť, aký je Boh, je ešte slávnejšie. A práve to sa tu Mojžiš (a my spolu s ním) dozvie. Nedozvie sa to z úst človeka, ale z úst samotného Boha. Boh tu hovorí sám o sebe, zjavuje seba, svoj charakter. Jeho sebazjavenie tvorí základ našej viery. Čo veríme o Bohu, veríme len preto, lebo nám to On sám zjavil. A čo nám o sebe zjavil, prevýši akékoľvek videnie, akúkoľvek mystickú skúsenosť, akýkoľvek viditeľný zázrak. Veď čo môže prevýšiť jeho charakter?! To, že je ľútostivý a milosrdný Boh? (Roh) (2M 34:6)
Boh tu otvára pred Mojžišom (i pred nami) svoje srdce. A to, čo v ňom vidíme, je milosrdenstvo a ľútosť, hlboký súcit. Boh nemá srdce z kameňa. Naša bezmocnosť, neschopnosť pomôcť samým sebe v Ňom vyvolá milosrdenstvo. Hlboké pohnutie srdca, v ktorom sa On skláňa k nám. Lebo jeho milosrdenstvo neoznačuje len pasívny postoj, ale najmä aktívny čin pomoci a záchrany bezmocných.
Naša bolesť, trápenie v Ňom vyvolá ľútosť a súcit. To spolucítenie s bolesťou a súžením človeka. Veď je napísané: V každom ich súžení mal aj on súženie… Vo svojej láske a vo svojej ľútosti ich vykúpil… (Iz 63:9) Práve vtedy, keď sa nám v našej bolesti a utrpení zdá, že Boh je ďaleko, On je bližšie, než sa nazdáme. Veď On pozná bolesť nielen zvonka, ale aj zvnútra. Preto sa stal človekom, aby sa naša bolesť stala jeho bolesťou. Naše súženie jeho súžením. A čo viac, On trpí nielen s nami, ale najmä za nás. Jeho milosrdenstvo a ľútosť Ho priviedli až na kríž. Kríž je najväčším dôkazom a zjavením Božieho milosrdenstva a ľútosti. Tam On zjavil svoje srdce v plnosti. Srdce, ktoré je plné milosti a zľutovania.
Pane, ďakujeme, že sme Ťa mohli spoznať ako milosrdného a ľútostivého Boha!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
