Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci, čo prišli z Jeruzalema. Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami. Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície predkov a nezačnú jesť, kým si až po zápästie neumyjú ruky… Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície predkov a jedia chlieb nečistými rukami? On im odpovedal: Veru, výstižne proroctvo o vás pokrytcoch vyslovil Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ľudské príkazy podávajú ako náuku. Opustili ste Božie prikázania a pridŕžate sa ľudského podania.
Marek 7:1–5
Z Jeruzalema prichádza ďalšia oficiálna delegácia, ktorá má za úlohu vyšetriť Ježišovo pôsobenie v Galilei. Tvoria ju farizeji a zákonníci, horliví strážcovia náboženskej tradície. Hľadajú zámienku, aby mohli obviniť Ježiša. Tentokrát im k tomu poslúžia jeho učeníci: Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami. Nejde o hygienickú, ale o náboženskú záležitosť. Učeníci pred jedlom nevykonali rituálne, čiže obradné očistenie rúk, ktoré slúžilo na zbavenie sa kultickej nečistoty.
Preto sa farizeji obrátia na Ježiša s otázkou:Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície predkov a jedia chlieb nečistými rukami? Spor sa tentokrát týka zachovávania „cirkevnej“ tradície, ktorú farizeji považovali za rovnako záväznú ako Písmo. Ale nie Ježiš. Cituje z proroka Izaiáša, kde Boh na adresu Izraela hovorí: Zbytočne ma však uctievajú, lebo ľudské príkazy podávajú ako náuku. Ako Boh v Starej zmluve, tak i Ježiš v Novej zmluve považuje tradíciu za ľudské príkazy, ktoré však farizeji vyučujú ako záväznú náuku, čiže učenie. Tým tradícii pripisujú rovnakú autoritu a záväznosť ako Písmu. A od druhých žiadajú poslušnosť tomu, čo Boh nenariadil.
A čo je ešte horšie: Opustili ste Božie prikázania a pridŕžate sa ľudského podania. Ježiš dáva do kontrastu prikázania, teda Písmo, ktoré má Boží pôvod, a podanie, teda tradíciu, ktorá má ľudský pôvod. A tragédia náboženstva farizejov je v tom, že nahradili Božie prikázania ľudskou tradíciou. Je ľahšie zachovávať tradíciu s jej dôrazmi na vonkajšie formy a obrady ako Božie prikázania s ich dôrazmi na vnútornú poslušnosť a oddanosť Bohu. A človek si vždy vyberie ľahšiu cestu. Tak to bolo vtedy a tak je to i dnes.
Pane, odpusť nám, keď si viac ctíme tradíciu ako tvoje prikázania!
