Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Čím sa odvďačím Hospodinovi za všetko dobré, čo mi učinil? Pozdvihnem kalich spásy a budem vzývať meno Hospodina. Čo som Hospodinovi sľúbil, splním pred všetkým jeho ľudom.
Žalm 116:12–14
V živote stále riešime nejaké otázky. Už či sú to existenčné otázky ako otázka chleba, bývania, či zamestnania. Alebo sú to zdravotné otázky, ktoré sa týkajú nás a našich blízkych. Prípadne otázky, ktoré sa týkajú škôl a vzdelania našich detí, alebo doopatrovania našich rodičov. Neraz nás tieto otázky natoľko zamestnávajú, že sa ich nevieme zbaviť. Stále ich nosíme vo svojej hlave. Ešte aj vtedy, keď prichádzame na bohoslužby.
Na tom nie je nič zlé. Zlé je to, keď z bohoslužieb odchádzame s tými istými otázkami, s akými sme prišli. Lebo jedno z poznávacích znamení toho, že sme sa na bohoslužbách stretli nielen s ľuďmi, ale i s Bohom, je práve to, že z nich odídeme s inými otázkami, ako sme na ne prišli. Lebo stretnutie s Bohom nám okrem iného pripomenie, že sme dlžníci, ktorí Bohu veľa dlhujú. A vtedy naše otázky ustúpia do úzadia a do popredia sa dostane úplne iná otázka. Tá, ktorú sa pýta žalmista: Čím sa odvďačím Hospodinovi za všetko dobré, čo mi učinil?
Tak sa pýta človek, ktorý cíti veľký dlh voči Bohu: Som Božím dlžníkom. Boh si ma svojou dobrotou, záchranou môjho života nesmierne zaviazal. A tak si rieši otázku, ako a čím splatí svoj i tak nesplatiteľný dlh. Najprv ho začne splácať vďačnosťou a oslavou Boha:Pozdvihnem kalich spásy a budem vzývať meno Hospodina. Nám všetko to dobré, čo Boh pre nás učinil, pripomína iný kalich spásy. Ten, ktorý pri poslednej večeri Ježiš podal svojim učeníkom so slovami:Pite z neho všetci… (Mt 26:27). Len vďaka tomu, že v Getsemane Ježiš prijal z Otcových rúk kalich súdu a utrpenia, my môžeme s vďačnosťou piť z kalicha spásy a vzývať meno Hospodina. Oslavovať Boha nášho spasenia.
Ale svoj dlh chce žalmista splácať aj svojou poslušnosťou:Čo som Hospodinovi sľúbil, splním pred všetkým jeho ľudom. Sľub je záväzok. Boh nestojí o nezáväzný vzťah. Ako sa On voči nám zaviazal svojím sľubom vernosti, tak sa aj my máme voči Nemu zaviazať svojím sľubom poslušnosti. A čo žalmista sľúbil Bohu, chce splniť pred všetkým jeho ľudom. Lebo život oddaný Bohu nemá len vertikálny, ale aj horizontálny rozmer. Nielen súkromný, ale aj verejný. Nielen individuálny, ale aj kolektívny. Som tu nielen ja a Boh, ale aj ja a Boží ľud. Veď život viery nemôžeme žiť ako sólisti, len ako príslušníci Božieho ľudu, cirkvi.
Pane, pomôž nám splácať náš veľký dlh vďačnosti, ktorý máme voči Tebe!
