Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Prinesiem ti obetu vďaky a budem vzývať meno Hospodina. Čo som Hospodinovi sľúbil, splním pred všetkým jeho ľudom, v nádvoriach Hospodinovho domu, v tvojom strede, Jeruzalem. Haleluja!
Žalm 116:17–19
Žalmista stále rieši otázku:Čím sa odvďačím Hospodinovi za všetko dobré, čo mi učinil (v. 12)? Prvýkrát na ňu odpovie slovami: Pozdvihnem kalich spásy a budem vzývať meno Hospodina (v. 13). Alebo inak:Vezmem kalich mnohonásobného spasenia a budem vzývať meno Hospodinovo (Ž 116:13). Podobne na ňu odpovie aj druhýkrát: Prinesiem ti obetu vďaky a budem vzývať meno Hospodina. A predsa je medzi jeho prvou a druhou odpoveďou podstatný rozdiel.
Kalich spásy nie je dar človeka Bohu, ale Boží dar človeku. Lebo človek nemá čo ponúknuť Bohu, ale Boh človeku áno. Človek je súčasne v roli prosebníka i príjemcu. Žalmista volal na Hospodina a On ho zachránil. A teraz hovorí žalmistovi: Tu je môj kalich spásy, až po okraj naplnený darmi spásy. Vezmi a pi. A žalmista odpovedá: Vezmem, prijmem z Božích rúk to, čo mi Boh zdarma ponúka. Predsa sa nemôžem otočiť chrbtom k toľkej milosti a láske. Nemôžem pohrdnúť takým darom. Lebo najväčší nevďak je odmietnuť to, čo Boh z lásky pre nás urobil. Pohrdnúť darom spásy.
A tak žalmista, ktorý sa chce odvďačiť Bohu a urobiť niečo pre Neho, zistí, že najväčší prejav vďačnosti nie je v tom, čo on urobí pre Boha a dá Bohu, ale v tom, že prijme od Boha to, čo Boh urobil pre neho a čo mu Boh ponúka – kalich spásy. Vari to znamená, že žalmista tým vyčerpal všetky možnosti, ako prejaviť svoju vďačnosť? Nie. Preto hovorí: Prinesiem ti obetu vďaky a budem vzývať meno Hospodina.
Najprv musíme niečo prijať od Boha, aby sme potom mali čo priniesť Bohu. Žalmista, ktorý od Boha prijal kalich spásy, teraz chce Bohu priniesť obeť vďaky. Túto obeť chce priniesť pred všetkým jeho ľudom, v nádvoriach Hospodinovho domu… Ale svoj dlh vďačnosti chce splácať deň čo deň. Lebo vďačnosť sa nedá splatiť jednorázovo, raz a navždy. Celý náš život má byť jednou nepretržitou obeťou vďaky. Lebo Boh si svojou milosťou, svojim kalichom spásy „predplatil“ našu vďačnosť až do smrti. Až naveky.
Pane, keď sme prijali kalich spásy, pomôž nám prinášať obeť vďaky!
