Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Za dní judského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku.
Lukáš 1: 5 – 7
Evanjelista Lukáš nezačína Ježišov príbeh Ježišom, ale kňazskou dvojicou, Zachariášom a Alžbetou. V ich príbehu spája Starú zmluvu s Novou, zasľúbenie s naplnením. Áronovo kňazstvo a chrámovú bohoslužbu s jej obeťami spája s prichádzajúcimi mesiášskymi udalosťami. Svojim čitateľom z pohanov tým hovorí, že Ježišov príchod nie je náhodný, ale pripravený a dlho pripravovaný. Že celá Stará zmluva je zahrnutá do prípravy Ježišovho príchodu. Všetko v nej má svoj cieľ a naplnenie v Ježišovi.
Lukáš najprv predstaví kňazskú dvojicu ich menami. Zachariáš znamená Pán pamätá a Alžbeta znamená Božia prísaha. Obidve mená hovoria niečo o Bohu. Že Boh pamätá na to, čo kedysi prisahal otcom v minulosti (Lk 1:73). Zachariáš aj Alžbeta poznajú Božie zasľúbenia, ale nie čas ich naplnenia. Netušia, že sa čoskoro budú môcť prizerať ich naplneniu. Ba dokonca, že sa sami stanú súčasťou naplnenia Božích sľubov a plánov.
Potom túto dvojicu predstaví z hľadiska ich zbožnosti. Obaja boli spravodliví pred Bohom… Ako ľudia, ktorí žili v správnom vzťahu s Bohom, si bezúhonne (nie bezhriešne!) počínali podľa Pánových príkazov. Veď meradlom vzťahu k Bohu je poslušnosť Bohu.
Ale ani táto krásna dvojica nebola ušetrená bolesti: Nemali však deti… Pre ženu Izraela nemať dieťa znamenalo verejnú hanbu. Ich bolesť bola o to väčšia, že šlo o kňazskú rodinu. Zachariáš a Alžbeta sedia na vymierajúcej vetve kňazského rodu. Ostatné kňazské rody pôjdu ďalej, ale ich rod vymrie spolu s nimi.
Veľké rany v srdci sa však neraz stanú brázdami, do ktorých Boh sadí svoje semienka požehnania a milosti. Bolesť neplodnosti sa aj v prípade tejto dvojice stane úrodnou pôdou, z ktorej vyrastie veľké požehnanie. Keď nám Boh naloží kríž, robí to nielen preto, aby nás vychovával, ale aj preto, aby nás požehnal. Veď to najväčšie požehnanie prišlo na svet tiež cez kríž, cez Kristov kríž. Inak to nebude ani v našom živote.
Pane, pomôž nám prijať a niesť svoj kríž, ktorý nám Ty naložíš!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
