Nezaradené

2. máj

Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.

Boh si spomenul na Noacha, na všetku divú zver  a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe. Boh zoslal na zem vietor a voda opadávala. Zatvorili sa aj žriedla prahlbiny a nebeské uzávery; zastavil sa aj dážď z neba… Keď uplynulo štyridsať dní, Noach otvoril na korábe okno, ktoré urobil, a vypustil krkavca… Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu už ubudlo. No keď nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu… Počkal ešte ďalších sedem dní

Genezis 8:1, 6-10

Potom sa rozpamätal Boh na Noacha… (v.1 Roh). Vari Boh zabúda a potrebuje sa rozpamätať? Nie. Keď Biblia hovorí o tom, že sa Boh rozpamätal, vydáva tým svedectvo o Božej vernosti. Boh je verný svojim sľubom, ktoré dal svojim deťom. On nezabúda na Noacha, za ktorým zavrel dvere na korábe. Ktorého skryl pred hrôzami svojho súdu v korábe. Lebo záchrana človeka je vždy založená na Božej vernosti. Preto aj Noachova záchrana je od začiatku až do konca v Božej réžii. A tak Boh, ktorý žriedla vôd otvoril, ich opäť zatvorí.

Čo robí Noach, keď voda opadávala a zastavil sa aj dážď z neba? Akú úlohu mu Boh pridelí v tejto situácii? Asi tú najťažšiu. Pridelí mu úlohu čakať. Čakanie je jedna z najťažších úloh v živote viery. Je ľahšie konať vo viere ako čakať vo viere. Ľahšie bolo stavať koráb, hoci to trvalo celé roky, ako teraz sedieť a čakať v korábe, hoci to trvalo len niekoľko mesiacov. Lebo čas pri práci, pri aktivite vždy ubieha rýchlejšie ako pri čakaní.

Aj v našom živote sú obdobia, keď Boh od nás nechce nič iné, len aby sme očakávali na Neho, na jeho čas. To sú chvíle, keď vlastne ani nič iné robiť nemôžeme. Keď svojím konaním nemôžeme nič urýchliť. Keď je všetko závislé len a len od Božieho konania. Ako rád by Noach urýchlil opadávanie vody zo zemského povrchu a jeho vyschnutie, no nemohol. Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu už ubudlo. No keď nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu.

Čo to pre Noacha znamená? Že ešte musí čakať. Že Boží čas na vyjdenie z korábu ešte neprišiel. A tak čítame: Počkal ešte ďalších sedem dní… Ale Noachovo očakávanie je založené na viere v Božie sľuby. Preto to nie je márne očakávanie. Ani nemôže byť. Lebo sú to Božie sľuby.

Pane, prosíme, posilni našu vieru v očakávaní na Teba a na tvoj čas!


Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.

Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ, ktorý miluje a nasleduje Pána Ježiša Krista. Štúdiu a vyučovaniu jeho Slova zasvätil celý svoj život. Jeho poslucháči, alebo čitatelia jeho výkladov proroka Jonáša, Apokalypsy, či knihy Genezis vedia, že ich prednášal a písal učeň Slova (Biblie) a majster slova (komunikácie). K rovnakej vášni Rasťo každoročne povzbudzuje aj ostatných ohlasovateľov Slova na Seminároch o zvestovaní Písma.