Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, povýšene hrozia násilím. Ústa dvíhajú proti nebu, jazyk im behá po zemi. Preto sa k nim ľud obracia a dychtivo sa napája. Hovoria: Ako sa to dozvie Boh? Pozná to Najvyšší? Naozaj, takí sú bezbožníci: stále bez obáv hromadia majetok.
Žalm 73:8–12
Žalmista pokračuje v opise bezbožníkov, ktorým závidel ich bezstarostný, pohodlný a úspešný život. (v. 3 – 7) Ukazuje, čo s nimi robí ich úspech. Robí z nich arogantných ľudí. To prezrádza najmä ich reč, slovník, ktorí používajú, keď hovoria o druhých. Tí im slúžia ako terč ich posmešných, zlomyseľných rečí: Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria… Pritom sa neváhajú vyhrážať tým, ktorí im stoja v ceste: … povýšene hrozia násilím. Najmä slabým a bezbranným. Keď človek stratí akúkoľvek bázeň pred Bohom, stratí akékoľvek zábrany v konaní zla. Ani Boha sa nebojí, ani ľudí sa nehanbí. Tak, ako títo bezbožní.
Rúhajú sa Bohu a medzi ľuďmi šíria bezbožné, trúfalé, lživé reči: Ústa dvíhajú proti nebu, jazyk im behá po zemi. Z Boha si pritom ťažkú hlavu nerobia. Hovoria: Ako sa to dozvie Boh? Pozná to Najvyšší? Ich bezstarostný život ich len utvrdzuje v tom, že im sa nemôže nič stať. Veď keby existoval Boh, už by ich predsa musel dávno potrestať. Ale nestalo sa im nič doteraz, nestane sa im nič ani odteraz. Lebo Boh buď nevie, čo sa deje na zemi, alebo vôbec neexistuje. Títo ľudia bez zásad, bez akýkoľvek morálnych škrupúľ sa dokonca v spoločnosti stávajú populárni. Majú obdiv i potlesk davu. Ľudia pritom hltajú ich prevrátené názory ako vodu: Preto sa k nim ľud obracia a dychtivo sa napája.
Nie sú bezbožníci dôkazom toho, že človek bez Boha to v živote dotiahne ďalej ako s Ním? Že byť čestným, poctivým a pravdivým sa nevypláca? Že človek na svoju čestnosť a poctivosť skôr dopláca? Veď svet je taký nespravodlivý! A čo Boh? Žalmista veril v Boha, ktorý dobrých odmieňa a zlých trestá. Ale pohľad na bezbožníkov úplne spochybnil jeho vieru v spravodlivého a dobrého Boha. Preto o nich hovorí:Naozaj, takí sú bezbožníci: stále bez obáv hromadia majetok. A nič sa im nestane. Nič im nehrozí. Ani od Boha, ani od ľudí. Naozaj? Bezbožníci sú síce takí, ako hovorí žalmista. Ale aj Boh je taký, ako hovorila žalmistova teológia. On naozaj zbožných odmieňa a bezbožných trestá. Ale svojím časom. (Ž 73:17) Toto poznanie vylieči žalmistu z jeho závisti. A to raz a navždy.
Pane, svet sa od čias Ásafa nezmenil. Ďakujeme, že ani Ty si sa odvtedy nezmenil.
