Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Každý liek má svoju expiračnú dobu, čiže obmedzenú dobu použitia. Ale Abrám sa dozvedá, že Božie sľuby nemajú expiračnú dobu. Časom sa na nich nič nemení. Platia až do chvíle, kým sa nenaplnia. A oni sa naplnia – svojím časom. Preto Boh znovu opakuje svoj sľub potomka – dediča i sľub veľkého potomstva. On si stojí za každým slovom, ktoré povedal, za každým sľubom, ktorý dal. Abrámom navrhované riešenie adoptovať sluhu Eliezera za syna Boh jednoducho „zmietne zo stola“. On nepotrebuje naše náhradné riešenia, ktoré sú výsledkom našej nevery či netrpezlivosti.
Aj Abrám je netrpezlivý, nevládze čakať na naplnenie Božích sľubov. Veď jedna z najťažších vecí v živote viery je čakanie. Ľahšie sa koná vo viere ako čaká vo viere. Kráčať cestou viery však znamená byť „odsúdený“ na čakanie. Lebo Božie sľuby sú určené najmä pre budúcnosť. Nie pre život na zemi, ale pre život vo večnosti. Tak ako aj sľub o Abrámovom potomstve, ktorého bude toľko ako hviezd na nebi. Naplnenie vidíme až v nebi, v tom zástupe okolo Božieho trónu (Zj 7:9). To je ten zástup, ku ktorému budeme pripojení raz aj my. Dovtedy sme však aj my „odsúdení“ na život očakávajúcej viery a to až do konca, až do posledného výdychu.
Pane, ďakujeme že aj nám opakuješ svoje sľuby, aby si posilňoval našu vieru.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.