Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Z Kádeša odišla celá pospolitosť a prišla k vrchu Hór… Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: Áron bude pripojený k svojmu ľudu; nevojde teda do krajiny, ktorú som dal Izraelitom, lebo ste odporovali môjmu rozkazu pri vode Meríba. Vezmi Árona a jeho syna Eleazára a vyveď ich na vrch Hór. Vezmi z Árona jeho rúcho a obleč doň jeho syna Eleazára, lebo Áron bude pripojený k svojmu ľudu, tam zomrie. Mojžiš urobil, ako mu prikázal Hospodin a pred očami celej pospolitosti vystúpili na vrch Hór. Mojžiš sňal z Árona rúcho a obliekol doň jeho syna Eleazára. Tam, na temene vrchu Hór Áron zomrel. Potom Mojžiš a Eleazár zišli z vrchu. Celá pospolitosť sa dozvedela, že Áron zomrel a celý dom oplakával Árona tridsať dní.
Numeri 20:22 – 29
Kapitola, ktorá začína smrťou Mojžišovej sestry Márie (Nm 20:1), končí smrťou Mojžišovho brata Árona. V Márii zomiera prorokyňa, vedúca postava žien v Izraeli. V Áronovi zas zomiera veľkňaz Izraela. Ich smrť znamená nielen veľkú stratu pre Mojžiša, ale aj pre ľud.
Čo bude smrť znamenať pre samotného Árona? To, že nevojde do krajiny, ktorú Hospodin dal Izraelitom. Preto nie, lebo ste odporovali môjmu rozkazu pri vode Meríba, hovorí Hospodin Mojžišovi aj Áronovi. Písmo veľmi poctivo zaznamenáva zlyhania vodcov a Božích služobníkov. Ani tí najlepší Boží muži neboli bez svojich tieňov. Veď veľké stromy majú veľké tiene. A čím je strom väčší, tým väčší je tieň, ktorý okolo seba vrhá. Podobne to platí aj o ľuďoch.
Áron síce nevojde do zasľúbenej krajiny, ale v hodine svojej smrti bude pripojený k svojmu ľudu. Každý raz bude pripojený k svojmu ľudu. Lebo s tým ľudom, s ktorým žijeme tu a teraz, raz budeme žiť tam a potom, vo večnosti. Áronov pohreb prebehne v ústraní, bez prítomnosti ľudu. Boh hovorí Mojžišovi: Vezmi Árona a jeho syna Eleazára a vyveď ich na vrch Hór. Bude to odchod bez pocty, aby Boží ľud nedával príliš veľkú úctu svojim vodcom. Aj miesto hrobu zostane utajené, aby sa v budúcnosti z neho nestalo pútnické miesto.
Na vrchu Hór je Áron vyzlečený z kňazského rúcha. Boh hovorí Mojžišovi: Vezmi z Árona jeho rúcho a obleč doň jeho syna Eleazára. Do večnosti si nikto nevezme kráľovskú korunu, ani žiadnu inú poctu. Lebo tam všetka pocta patrí Bohu. A čo robí ľud? … celý dom oplakával Árona tridsať dní. Pokiaľ Áron žil, reptali proti nemu. Keď zomrel, plakali za ním. Taký je Boží ľud. Až po odchode vodcov si uvedomí, o koho vlastne prišiel. Miesto Árona sa však veľkňazom stane jeho syn Eleazár. Jedni služobníci odchádzajú a druhí prichádzajú, ale Boh zostáva na veky. A to je z hľadiska Božieho diela na zemi to rozhodujúce.
Pane, ďakujeme za vodcov, ktorých si daroval svojmu ľudu. V minulosti i v prítomnosti.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
