Hagar porodila Abrámovi syna. Abrám dal svojmu synovi, ktorého porodila Hagar, meno Izmael. Abrám mal osemdesiatšesť rokov, keď mu Hagar porodila Izmaela.
Genezis 16:15-16
Hagarin útek sa zmenil na jej návrat. Pokorí sa a opäť zaujme miesto Sárajinej otrokyne. Vďaka tomu sa vzťahy všetkých troch mohli opäť znormalizovať. Toto bolo Božie riešenie inak ľudsky neriešiteľnej situácie v Abrámovej rodine. Nebolo to lacné ani jednoduché riešenie. To riešenie spočívalo v tom, že Boh jedného z nich viedol k pokore. Na naše prekvapenie neviedol k tomu Abráma so Sáraj, ktorí sa najviac previnili, ale tú, ktorá si najviac vytrpela.
Božie riešenia zamotaných klbiek ľudských životov nikdy nie sú okamžité a lacné. Nepôjde to bez návratu, bez pokory, bez pokánia. Ale práve vtedy prežijeme, že kde my končíme, Boh začína. On i z trosiek našich rozbitých životov môže postaviť chrám na svoju slávu.
Hagar sa narodí dieťa a Abrám mu dá meno Izmael. Odkiaľ berie to meno? Je to predsa meno, ktoré dieťaťu dal Boh a oznámil ho budúcej matke. Abrám sa tak meno syna dozvedá od Hagar. Ona mu vyrozpráva svoju skúsenosť na púšti, o svojom stretnutí s Bohom. Abrám jej uverí, o čom svedčí meno, ktoré dá dieťaťu.
Ako je možné, že jej uveril? Čím sa Hagarino svedectvo stalo hodnoverným, dôveryhodným? Tým, že sa vrátila späť a pokorila sa. Ona, hrdá Egypťanka, ktorá sa vzbúrila proti svojej panej, ktorá ju trápila, sa vráti späť a opäť dobrovoľne zaujme miesto otrokyne. A to i napriek tomu, že má s mužom svojej panej dieťa. Jej návrat a pokora robí jej svedectvo hodnoverným. Lebo jediným vysvetlením jej pokorného návratu je Boh, stretnutie s Ním. Pokora je bez Boha nevysvetliteľná, lebo my všetci sme pyšní ľudia. Pokornými sa stávame vtedy, keď sme premožení Bohom a jeho milosťou. Aj naše svedectvo sa stane hodnoverným vtedy, keď za ním bude stáť zmenený život
Pane, prosíme o pokorné srdce, aby iní videli, že sme sa stretli s Tebou.
