Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a od neho je plné vykúpenie. On vykúpi Izrael zo všetkých jeho neprávostí.
Žalm 130:7-8
Čím končí pútnikovo svedectvo? Začína výzvou: Izrael, čakaj na Hospodina a končí zasľúbením: On vykúpi Izrael zo všetkých jeho neprávostí. My, ľudia Novej Zmluvy, môžeme dodať: Už sa stalo, už vykúpil. Výkupné bolo zaplatené vtedy, keď na kríži zaznelo: Dokonané je.
Pútnik hovorí: Izrael, čakaj na Boha. Ale my, ľudia Novej Zmluvy hovoríme: Už netreba čakať. My sme sa už dočkali. To, na čo sa Izrael pozeral dopredu v nádeji, na to sa už my pozeráme dozadu s istotou. Už netreba čakať. Už môžeme prísť k Bohu, u ktorého je odpustenie i vykúpenie, a to všetko pre jeho milosť, milosrdenstvo, lásku.
K pútnikovmu svedectvu môžem pripojiť i svoje vlastné svedectvo, že moja skúsenosť sa môže stať i tvojou. Čo platí o mne, môže platiť i o tebe. Ak pre mňa mal Boh odpustenie, má ho i pre teba. Ak mňa Boh vykúpil zo všetkých mojich neprávostí, má i pre teba vykúpenie zo všetkých tvojich neprávostí.
Skúsenosť jednotlivca sa môže stať skúsenosťou mnohých, že tam, na dne našej stratenosti nás nečaká Boh so svojím odsúdením, ale so svojím odpustením. Vtedy pochopíme, že právom je táto pútnická pieseň určená tým, ktorí sú na ceste hore. Lebo skutočná cesta hore vždy začína zdola a niekedy nielen zdola, ale aj zo dna, z hlbín. Tam začína, ale tam nekončí. Končí hore, v príbytkoch živého Boha, v nebeskom Jeruzaleme.
Končí tam, kde raz bude celú večnosť znieť pieseň vykúpených pútnikov, pieseň Izraela – toho nového Izraela, na oslavu svojho Vykupiteľa. Lebo jazvy na jeho dlaniach a na jeho boku budú celú večnosť pripomínať pútnikom výšku výkupného. Že sme neboli vykúpení pominuteľnými vecami – striebrom alebo zlatom – ale drahou krvou Krista, Božieho Baránka! (1Pt 1:18)
Pane, ďakujeme, že v Tebe máme takého veľkého a slávneho Vykupiteľa!
