Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky.
Ján 6:51-55
A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.
Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?
Ježiš im povedal: Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
Ježiš v rozhovore so Židmi prvýkrát naznačí, za akú cenu sa stane chlebom, ktorý dáva večný život: A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. Bude to za cenu jeho tela, jeho vlastného života. Bude to za cenu zástupnej obete za svet. Len ako ukrižovaný sa Ježiš stane pravým pokrmom a nápojom. Preto už nehovorí len o tele, ale aj o krvi. Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
Za normálnych okolností sa krv nachádza v tele. Keď však Ježiš hovorí o krvi oddelene od tela, tak v reči Písma je to označenie násilnej smrti, pri ktorej je preliata krv. Tou násilnou smrťou bude Ježišova smrť, telo pribité na dreve kríža, krv vyliata z jeho rán. Slová o jedení jeho tela však vyvolajú pobúrenie na strane poslucháčov. Oni totiž chápu Ježišove slová doslovne. Jesť jeho telo? Piť jeho krv? Veď to je strašné, čo tento Ježiš hovorí! On však nevysvetlí, že je to obrazná reč, ale ešte dôraznejšie povie: Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
Niekto v týchto slovách môže vidieť poukaz na Večeru Pánovu, na eucharistiu. Ale tú Ježiš ustanovil až o rok neskôr, tesne pred svojou smrťou. Preto sa jeho slová nevzťahujú na Večeru Pánovu. Navyše nikde v Písme nečítame, že by účasť na eucharistii bola podmienkou večnej spásy. Čo je jej podmienkou? Je to viera: Kto verí vo mňa, má večný život (Jn 6:47). Tieto slová sú kľúčom k pochopeniu Ježišovej obraznej reči o jedení a pití. Ako povedal cirkevný otec Augustín: Ak veríš, jedol si. Privlastniť si ovocie Ježišovej obete sa nedá ústami, jedine vierou. A čo je tým ovocím? Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Je ním život vo večnosti s Bohom.
Pane, ďakujeme, že Ty si zomrel, aby sme my mohli večne žiť.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
