Raz zaznelo slovo Hospodina Jonášovi, synovi Amittajovmu: Vstaň, choď do Ninive, do veľkého mesta, a volaj proti nemu, lebo jeho zloba vystúpila predo mňa.
Jonáš 1:1-2
Poslanie, ktorým je poverený Jonáš, zvestuje Boha, ktorý sa nevzdáva ani bezbožného mesta. Preto obyvateľom Ninive posiela kazateľa. Čo je to za mesto, ktorého sa Boh nevzdáva? Politicky je to metropola Asýrie, svetovej veľmoci, ktorá predstavovala národnú hrozbu pre Izrael. Duchovne sú to bezbožníci, ľudia žijúci vo tme pohanstva. Morálne je Ninive mesto preslávené svojou brutalitou a krutosťou, ktoré povýšilo terorizmus na štátnu politiku. Ani takéhoto mesta sa Boh nevzdáva. Je to síce mesto, ktoré leží ďaleko za hranicami Izraela, ale neleží za hranicami Božieho záujmu. Tak ako neleží za hranicami Božieho záujmu žiadne mesto a žiaden jednotlivec.
Veď Boh je Bohom i za hranicami Izraela, cirkvi. On je rovnako Pánom cirkvi ako i Pánom sveta, len s tým rozdielom, že v cirkvi vládne zvnútra z titulu svojho vykúpenia, zatiaľ čo nad svetom vládne zvonku z titulu svojho stvorenia. A práve z Božieho stvorenia sveta vyplýva zodpovednosť sveta voči Bohu. Každý národ a každé mesto sa bude zodpovedať pred Bohom. Pretože všetko zlo, hriech, nespravodlivosť a prevrátenosť malých i veľkých miest tohto sveta prichádza pred jeho tvár. Boh hovorí o Ninive: …jeho zloba vystúpila predo mňa. A čo platí kolektívne o mestách, platí aj individuálne o jednotlivcoch. Boh teba i mňa berie na zodpovednosť za to, ako žijeme. Nielen hriech mesta vystupuje hore pred Božiu tvár, ale i hriech jednotlivca, môj i tvoj. Preto Jonáš dostáva poverenie: …volaj proti nemu!
Ako tomu máme rozumieť? Je Boh za Ninive alebo proti Ninive? Je za človeka alebo proti človeku? Práve preto, že Boh je za Ninive, hovorí Jonášovi: Volaj proti Ninive. Najprv musím počuť, čo má Boh proti mne, aby som mohol počuť, čo má Boh pre mňa. Že má milosť pre kajúceho hriešnika. Najprv sa musím stretnúť s Bohom súdu, aby som sa mohol stretnúť s Bohom spasenia. Najprv musím byť odsúdený, aby som mohol byť omilostený. Veď milosť je len pre odsúdencov. Bez zlej správy, že som Bohom odsúdený, niet dobrej správy, že som Bohom omilostený. Veď čo je dobré na odpustení, keď mi nehrozí odsúdenie? Ninive vtedy a človek dnes musí byť najprv konfrontovaný so svojou vinou. A tak prvé slovo, s ktorým je Jonáš na začiatku knihy poslaný do Ninive, je slovo súdu. Ale posledné slovo, ktoré Boh vysloví na konci tejto knihy na adresu Ninive, je slovo milosti.
Pane, nevzdal si sa Ninive, nevzdávaš sa ani nás! Ďakujeme za to!
