Veď každý deň umieram… Ak pre mŕtvych niet vzkriesenia: Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme!
1. Korinťanom 15: 31a, 32b
Ak verím, že najväčší cieľ môjho života leží za hranicou smrti, v živote vzkriesenia, potom sa to musí i prakticky ukázať na mojom životnom štýle. Pavol tu stavia do kontrastu dva životné štýly, svetský štýl života a kresťanský štýl života. Svetský štýl života charakterizuje heslo: Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme! Človek, ktorý nemá a nepozná nič viac ako tento život a tento svet, má len jedinú starosť, ako si čím viac užiť a vychutnať život. Ak viem, že mám k dispozícii len dnešok, len prítomnosť, lebo zajtra zomriem, musím sa veľmi ponáhľať, aby som toho čím viac stihol, čím viac pôžitkov ochutnal. Aby som zo všetkého vyťažil maximum potešenia, radosti a zábavy. A popri tom sa snažil vyhnúť bolesti, utrpeniu a zápasom, aby ničím neutrpela kvalita môjho života. Ak smrťou všetko skončí, potom mi nezostáva nič iné len čím viac si zo života odtrhnúť pre seba.
Kristus však priniesol úplne iný životný štýl, keď povedal: Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma. Alebo: Ak nepadne pšeničné zrno do zeme a neumrie, neprinesie žiaden úžitok. Tento životný štýl reprezentuje Pavol, ktorý o sebe hovorí: Veď každý deň umieram. Svoj život dennodenne vystavoval riziku v službe Bohu a ľuďom. To je pre človeka sveta úplne nepochopiteľné. Ako si niekto môže dobrovoľne zvoliť cestu sebazaprenia, sebaobetovania, zriekania sa toho, čo tu na zemi prináša potešenie a radosť? Ak niet vzkriesenia, potom ľudia, ktorí sa zriekajú vlastného prospechu pre dobro druhých, sú blázni.
Lenže ak žijeme vo vesmíre vzkriesenia, ak máme pred sebou jedinečnú nádej, potom život obete, lásky a služby je jediný zmysluplný život. Preto ak životný štýl sveta je založený na užívaní si, životný štýl kresťana je založený na umieraní. Umieraní sebe, aby som mohol slúžiť Bohu i ľuďom.
Pane, pomôž nám žiť tak, aby naša prítomnosť bola svedectvom o našej budúcej nádeji!
