Abrahám sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho miesto svojho syna ako spaľovanú obetu. Abrahám nazval toto miesto: Hospodin sa postará. Tak sa dodnes hovorí: Na vrchu sa Hospodin postará.
Genezis 22:13-14
Stane sa presne podľa Abrahámovej viery. Hospodin sa postará a baránka obstará. Ten je obetovaný miesto Izáka. Ale Hospodin sa postará ešte raz. Tentoraz to nebude na vrchu Mórija, ale na vrchu Golgota. A baránok, ktorého obstará, nebude obetovaný len miesto Izáka, ale miesto všetkých nás. Veď celá táto udalosť ukazuje prorocky na iného Otca a na iného Syna. Keď o mnoho rokov neskôr Boh povedie svojho Syna na kríž, tam už nebude mať kto zasiahnuť, aby zvolal: Nedotýkaj sa! Na Golgote nie je pripravená náhrada za tohto Syna, ako bola pripravená za Izáka. Lebo tento Syn je náhradou, nielen za Izáka, ale za nás všetkých.
Ako Abrahám obetoval baránka miesto svojho syna, tak Boh obetoval svojho Syna ako Baránka miesto nás. Ale to, čoho bol Abrahám ušetrený v prípade svojho syna, toho Boh nebol ušetrený v prípade svojho Syna. Tak ako sa Abrahám na vrchu Mórija dozvedá, že život jeho syna bol ušetrený vďaka baránkovi, ktorého zástupne obetoval za Izáka, tak sa my na vrchu Golgota dozvedáme, že náš život bol ušetrený vďaka Božiemu Baránkovi, obetovanému za nás. Lebo na Golgote Boh postavil oltár, aby sa stal zároveň kňazom i obeťou, obetujúcim i obetovaným. Kňazom ako Otec, obeťou ako Syn. Tam Otec vzal svojho Syna, toho svojho jediného, ktorého miloval, aby v Ňom priniesol obeť za hriechy sveta. I za naše hriechy. Preto sme pozvaní vyjsť na tento vrch, kde sa Hospodin postaral o tú jedinú a jedinečnú zástupnú obeť, aby sme Bohu priniesli svoj život ako obeť. Z vďačnosti a lásky k Nemu.
Pane, Ty si nás predišiel svojou obeťou. Keď si sa vydal na smrť za nás za všetkých, chceme sa aj my vydať Tebe ako živé obete.
