Nezaradené

27. august

Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.

Na to mu Izák povedal: Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil. Otec Izák mu potom povedal: Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma! On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho.

Genezis 27:25-27

Dráma vrcholí. Súboj Izáka s Jákobom speje k svojmu koncu. Vedie sa tu zápas o Božiu vec, o udelenie duchovného požehnania. Ten sa však vedie veľmi neduchovným spôsobom. Používa sa v ňom ten najpestrejší arzenál ľudských zbraní. Od intríg, odpočúvania, ľsti, podvodu, klamstva až po branie Božieho mena nadarmo. Izák ešte stále nie je presvedčený, že pred ním skutočne stojí Ézav. Hovorí:  Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ézavove (v.22). Takže zatiaľ je to jedna k jednej.

Ešte zostávajú dva zmysly, chuť a čuch. A tromfy drží v rukách Jákob. Otec si žiada jedlo z úlovku svojho syna. Jákob mu podá jedlo pripravené Rebekou. To jedlo, o ktorom na začiatku povie: Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku (v. 19). Miska váh sa nakloní na Jákobovu stranu. Už je to dva k jednej pre neho. Ešte zostane čuch. Aj ten chce otec použiť, keď hovorí: Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma! A výsledok? Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho. Rebeka myslela na všetko. Na všetko okrem Boha…

Takže je dobojované. Podvod sa podaril. Podvod na slepom mužovi a otcovi. Podaril sa tým najohavnejším možným spôsobom. Korunu všetkému nasadil Jákob svojím bozkom: On pristúpil a bozkal ho. Ešte raz sa tieto isté slová zopakujú v Písme: Judáš sa priblížil k Ježišovi, aby ho pobozkal (Lk 22:47). Len Judáš sa dokázal tak dokonale pretvarovať ako Jákob. Herecký výkon jedného aj druhého je spečatený bozkom. Jeden bozkom podvádza, druhý bozkom zrádza. Jákob je teda majster v pretvárke. Predstiera, že je niekto iný, než v skutočnosti bol. Predstiera, že je Ězav, hoci ním nebol. Čo všetko človek dokáže o sebe predstierať?!

Už len otázka na záver: Do akej úlohy sme sa postavili pri sledovaní tejto rodinnej drámy? Niekto možno do úlohy zhrozeného diváka: Ako len boli Izákovci takého niečoho schopní?! Ale zhrozenie nad druhými môže prežiť len ten, kto ešte neprežil zhrozenie sám nad sebou a zo seba. Biblia zaznamenala tento smutný príbeh aj preto, aby nám nastavila zrkadlo. Aby sme v Izákovcoch videli aj svoju vlastnú tvár. Nože spred neho rýchlo neutečme!

Pane, lepšie vidíme biedu pri druhých ako pri sebe. Pomôž nám, aby to bolo naopak!


Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.

Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ, ktorý miluje a nasleduje Pána Ježiša Krista. Štúdiu a vyučovaniu jeho Slova zasvätil celý svoj život. Jeho poslucháči, alebo čitatelia jeho výkladov proroka Jonáša, Apokalypsy, či knihy Genezis vedia, že ich prednášal a písal učeň Slova (Biblie) a majster slova (komunikácie). K rovnakej vášni Rasťo každoročne povzbudzuje aj ostatných ohlasovateľov Slova na Seminároch o zvestovaní Písma.

Rastislav Betina tiež napísal