Dobroreč Hospodinovi, moja duša, celé moje vnútro jeho svätému menu. Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení! On ti odpúšťa všetky previnenia, on ťa uzdravuje zo všetkých chorôb. Zachraňuje ti život zo záhuby, on ťa venčí milosťou a milosrdenstvom. Dobrom nasycuje tvoj život, mladosť sa ti obnovuje ako orlovi.
Žalm 103:1-5
Rozprávate sa niekedy sami so sebou, so svojou dušou? Práve to robí Dávid v tomto žalme. On sa neobracia s oslavou k svojmu Bohu. On sa obracia s výzvou k svojej duši. Prečo to robí? Lebo vie, že je Bohu dlžný svoju vďačnosť, preto hovorí svojej duši: Dobroreč Hospodinovi, moja duša. Vie, že preto málo ďakuje, lebo veľa zabúda. Preto hovorí svojej duši: Nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení.
Dobroreč a nezabudni. Nezabudni a dobroreč. Kto dobrorečí, ten nezabúda. A kto nezabúda, ten dobrorečí. Čo znamená dobrorečiť? Hovoriť o Bohu dobre. Ale vari sa dá hovoriť o Bohu i zle? Áno, dá. Jedni dobrorečia Bohu, teda hovoria o Ňom dobre. Druhí zlorečia Bohu, teda hovoria o Ňom zle. Prečo chce žalmista hovoriť o Bohu dobre? Má k tomu svoje osobné dôvody. On pozná Boha ako toho, ktorý v jeho živote koná dobré veci. A nie je ich málo. Ani to nie sú malé veci. Dávid ich nazýva Božími dobrodeniami. A tieto dobrodenia rozmieňa v žalme „na drobné“.
Je tam všetko, od odpustenia previnení až po sýtosť úst. Od uzdravenia chorôb až po obnovenie síl. Boh ho zahŕňa svojou milosťou a milosrdenstvom. A nielen jeho, ale i mňa, čitateľa tohto žalmu. Len vďaka Božej milosti je zachránený zo záhuby. A nielen on, ale i ja, čitateľ tohto žalmu. Čo teda pre mňa vyplýva z Božích dobrodení? To isté, čo pre Dávida.
Keď ja prijímam z Božích rúk dobrodenia, potom Boh má z mojich úst prijímať dobrorečenie. Keď Boh koná dobre mne, potom ja mám hovoriť dobre o Ňom. Nehovoriť o Bohu dobre by znamenalo zostať Bohu dlžný svoju vďačnosť. Veď Boh nás predchádza svojimi dobrodeniami, aby sme potom my na ne odpovedali svojím dobrorečením. Aby sme hovorili dobre o Bohu, ktorý je dobrý a činí dobre. Veď kto iný, ak nie Božie dieťa, má hovoriť dobre o svojom Bohu?!
Pane, odpusť nám, že sme Ti zostali dlžní svoju vďačnosť a dobrorečenie!
