Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Mnohí z nás sme vychovaní na samozrejmosti Božej lásky. Veď či k Bohu nepatrí láska? Čo by to bol za Boha, ktorý by ma nemiloval?! Ktorý by ma nevpustil dnu, kedykoľvek zaklopem na jeho dvere?! My si robíme nárok na Božiu lásku z toho titulu, že Boh je láska. Ale vari my máme nárok na Božiu lásku? Vari je jeho láska „nárokovateľnou položkou“? Biblia nezvestuje Božiu lásku ako samozrejmosť, ako niečo, na čo máme automaticky nárok. Biblia zvestuje Božiu lásku ako zázrak. A tak, ako Biblia nezvestuje samozrejmosť Božej lásky, tak nezvestuje ani samozrejmosť otvorených dverí. Tie sú rovnako zázrakom, ako je aj Božia láska. Preto môcť vojsť otvorenými dverami, či tesnou bránou je najväčšia výsada. Výsada, ktorá však nepotrvá večne.
Keď Ježiš s nami hovorí o zatvorených dverách, o plači a škrípaní zubami, robí to len preto, lebo nás miluje. Keď tu berie na seba podobu neoblomného hospodára, ktorého ani klopanie, ani plač, ani prosby tých vonku neobmäkčia, robí to len preto, aby zdôraznil vážnosť a naliehavosť svojej výzvy, keď hovorí: Usilujte sa vojsť tesnou bránou. On nás chce mať dnu. Chce nás ochrániť pred tým, aby sme zostali stáť vonku. On nechce, aby pre nás raz bolo neskoro.
Slová o plači a o škrípaní zubami vychádzajú z úst Spasiteľa sveta. Preto tiež patria do evanjelia. Veď čo je evanjelium? Nie je to zvesť, ktorá hovorí: Ešte máš čas, veď dvere sú dokorán otvorené. Boh sa poteší, keď prídeš aj na poslednú chvíľu. Nie. Evanjelium je zvesť, ktorá hovorí: Je najvyšší čas vstúpiť dnu. Lebo dnes je deň spasenia. Zajtra už môže byť pre teba neskoro!
Pane, pomôž nám brať tvoje slová smrteľne vážne!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.