Z času na čas som myslel na nebo, ale nemalo to pravidelný vplyv na môj každodenný život. To všetko sa zmenilo, keď môj najstarší syn Cam v novembri 2013 náhle a nečakane zomrel. Po tom, ako moje dieťa odišlo žiť s Pánom, nebo začalo zásadne ovplyvňovať môj každodenný pohľad na svet. Zmenilo to môj život.
Nebo bolo predtým niečo, o čom som intelektuálne vedel. Po Camovej smrti sa večnosť stala hnacím motorom konania, filtrom, cez ktorý som meral svoju perspektívu, a útechou – nielen pri veľkých tragédiách, ale aj pri bežných životných sklamaniach.
Zvýšené zmýšľanie o nebi mi prinieslo väčšiu spokojnosť, dodalo silu vytrvať v utrpení a inšpirovalo ma, aby som sa zameral na misiu a evanjelizáciu. Bolesť zo smrti môjho syna nie je niečo, čo by som si vybral, a v tomto padlom svete ju úplne neprekonám. Ale posun smerom k nebu, ktorý mi priniesol Pán, bol jedným z najväčších požehnaní v mojom živote.
Prečo nebo nezasahuje väčšinu moderných kresťanov tak, ako by mohlo? Tu sú tri dôvody spolu s niekoľkými usmerneniami, ako môžeme rásť v premýšľaní o nebi.
1. Nebo vnímame ako výlučne budúci stav.
Pred smrťou môjho syna som o nebi premýšľal len ako o mieste, kam sa dostanem, keď zomriem – čo teológovia nazývajú „prechodný stav“ – a ako o novom nebi a zemi, ktoré Ježiš prinesie na konci tohto veku.
Ale v nebi je toho viac ako tieto budúce stavy. Nová zmluva, najmä Pavlove listy a evanjeliá, charakterizujú Kristov prvý príchod ako príchod neba na zem v prítomnosti. Stará zmluva poukazovala na „deň Hospodina“ a budúci vek ako na jeho nebeské očakávanie (Joel 2:1-11; Sof 1:14-18). Deň Hospodina označoval Boží príchod na zem, aby očistil svet od zla a nastolil spravodlivosť voči svojim nepriateľom. Budúci vek, obdobie, keď nebo obýva zem, bude nasledovať po dni Hospodina.
Pavlove listy označujú Kristov prvý príchod za čiastočnú časť dňa Hospodina. V 2. Korinťanom 6:2 Pavol píše: „Veď hovorí: V príhodnom čase som ťa vypočul a v deň spásy som ti pomohol. Hľa, teraz je príhodný čas, hľa, teraz je deň spásy!“ (zvýraznenie moje). Keďže božské navštívenie nastalo prvýkrát, keď Boh prišiel vo vtelenom Ježišovi, začal sa budúci vek. Nebo prebýva na zemi. To však neznamená, že sa skončil „terajší zlý vek! (Ga 1:4); ten sa skončí Kristovým druhým príchodom. Napriek tomu nebo je tu.
Keď človek uverí v Ježiša, nastane zmena v jeho duchovnom umiestnení. V Kolosanom 1:13 Pavol hovorí, že veriaci teraz prebývajú v nebeskej ríši: „On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna.“ Keď Pavol hovorí, že „naša vlasť je v nebesiach“ (Flp 3:20), hovorí o prítomnosti. Hoci fyzicky stále žijeme v hriešnom tele a na tejto padlej zemi, duchovne prebývame aj v nebeskom kráľovstve.
Už teraz máme súčasný prístup k „duchovným požehnaniam v nebesiach“ prostredníctvom nášho spojenia s Kristom (Ef 1:3). Samozrejme, náš hriech a boje tohto súčasného zlého veku stále spôsobujú ťažkosti a bolesť. Zároveň však bohaté duchovné požehnania v nebi prinášajú do nášho každodenného života hlbokú a bohatú radosť.
2. O nebi máme neinformované a nebiblické predstavy.
Keď som začal skúmať nebo, s údivom som zistil, že knihy o „návšteve neba“ tvoria väčšinu súčasnej literatúry o posmrtnom živote. Pozoroval som, že množstvo ľudí sa po smrti milovanej osoby obracia k takýmto knihám, v ktorých osoba rozpráva o zážitku blízko smrti. Mnohí moderní kresťania považujú takéto knihy za autoritatívne teologické správy o tom, aké bude nebo.
Odrádzal by som ľudí od investovania času do kníh o návštevách v nebi, keď Písmo poskytuje absolútnu pravdu o tom, čo môžeme očakávať v budúcom živote. Pravda zjavená v Biblii (a v knihách, ktoré vysvetľujú, čo nám Biblia hovorí o nebi) ďaleko prevyšuje subjektívne opisy ľudí.
Kniha Randyho Alcorna Heaven, kniha Joni Eareckson Tadaovej Heaven: Your Real Home from a Higher Perspective a moja kniha Heavenward: How Eternity Can Change Your Life on Earth sú dobré zdroje, ktoré vám pomôžu vytvoriť si pevný biblický pohľad na nebo. Kvalitný komentár, ako je napríklad kniha Verna Poythressa The Returning King, urobí knihu Zjavenia menej zastrašujúcou a rozšíri vaše vedomosti o posmrtnom živote.
Nebo môže ovplyvniť náš život len vtedy, ak svoje názory založíme na pravde. Mať biblicky zameranú osobnú teológiu neba zakladá naše zmýšľanie o večnosti na overiteľnej podstate.
3. Nebo považujeme za neosobnú abstrakciu.
Problémom modernej teológie je, že kresťania majú tendenciu teologické skutočnosti odosobňovať. Mnohí napríklad zredukovali evanjelium len na transakciu: Ježiš zomrel. My robíme pokánie a veríme. Na náš duchovný účet sa pripíše večná spása. Získané oprávnenia. Udelenie povolenia na vstup cez bránu z perál.
Toto zďaleka nezodpovedá holistickej, osobnej perspektíve Biblie: Boli sme osobne stotožnení s Ježišom v jeho živote, smrti a vzkriesení. Boží Duch prebýva v našich srdciach. Sme zjednotení s Kristom a nachádzame hojný život v spoločenstve s Otcom, Synom a Duchom. Naše ospravedlnenie pred Bohom prichádza ako súčasť vzťahových skutočností nášho znovuzrodenia a adopcie a prísľubu nášho posvätenia a konečného vzkriesenia.
Nebo postihlo podobné odosobnenie. Máme tendenciu premýšľať o vlastnostiach neba, ako sú zlaté ulice a perlové brány, alebo o skúsenostiach, ktoré tam zažijeme (sloboda od utrpenia, úplná eufória a podobne), skôr než o centre nebeského prísľubu: Ježišovi.
Nebo sa pre mňa stalo osobným, keď tam odišlo žiť moje dieťa. A keď som študoval a skúmal skutočnosti neba, rástol aj môj vzťah s Kristom, Kráľom neba. To, čo robí nebo nebom, je Ježiš. Budeme tam prežívať neobmedzené spoločenstvo s ním. Budeme vidieť Boha tvárou v tvár v jeho sláve. To je to, čo robí nebo takým euforicky nádherným. Chápanie neba v týchto osobných pojmoch nás posúva k hlbšiemu spoločenstvu s Ježišom a posilňuje náš vzťah s ním v súčasnom živote.
Keď sa nebo odosobní, stáva sa len hypotetickým a abstraktným. Následne má nebo malý vplyv na náš život, pretože ho necítime ako skutočné. Rásť v nebeskom zmýšľaní neznamená len intelektuálne vedieť viac o nebi. Znamená to, že večnosť má badateľný vplyv na vašu náladu, perspektívu a konanie.
Howard Thurman vo svojej eseji „The Negro Spiritual Speaks of Life and Death“ opísal rozhodujúcu úlohu, ktorú nebeské zmýšľanie zohralo pri prežití a vytrvalosti amerických otrokov. Thurman hovoril o konkrétnom pohľade na nebo obsiahnutom v ich piesňach:
Nebo bolo konkrétne! Predpokladalo sa, že sa uskutoční usporiadaný sled udalostí. . . . Dáva sa koruna, osobná koruna. . . . Existujú príbytky. . . . Sú tu rúcha.
Ich teológia neba bola konkrétna a individuálna. Nebeská predstavivosť, ktorá vychádzala z Písma, živila túto perspektívu večnosti.
Nebo bude mať v našom každodennom živote väčší význam a zmysel, keď ho budeme vnímať ako reálnu a zároveň osobnú skutočnosť. Aby sme vykročili týmto smerom, môžeme využiť svoju nebeskú predstavivosť v medziach Písma,.
Aké to bude mať telo, ktoré nebude pociťovať bolesti chrbta, reflux kyseliny alebo migrény? Aké to bude, keď sa budete rozprávať s Martinom Lutherom, apoštolom Pavlom alebo so svojím bratom, ktorý zomrel skôr, ako ste ho poznali? Aké to bude, keď nebudete kráčať vierou, pretože každý deň žijete s Ježišom na očiach? Aké to bude, keď už nikdy nezažijete pokušenie ani nezakolísate v hriechu? Aké to bude skúmať novú zem bez obmedzení a výdavkov? Používanie našich posvätených predstáv týmto spôsobom nám pripomína, že nebo je skutočné a významné a že jeho realita by mala ovplyvňovať náš život.
V mojom živote mali tieto zmeny rôzne podoby. Mám viac odvahy hovoriť ťažké veci a zdieľať evanjelium, keď sa to môže zdať nepríjemné. Život na zemi je príliš krátky a večnosť príliš dlhá na to, aby trápnosť alebo nepohodlie stáli v ceste vernosti. Nebo formovalo moje morálne a etické myslenie. Keď som v pokušení byť sebecký alebo konať z hnevu a malichernosti, vedomie, že v nebi sa takto správať nebudem, ma núti odolávať hriechu v tomto živote. Keď si uvedomím, že dokonalé, neobmedzené spoločenstvo s Ježišom je to, čo urobí nebo takým slávnym, pripomína mi to, aby som sa zastavil a usiloval sa o dôverné spoločenstvo s ním teraz ako o cestu k spokojnosti.
Nebeské zmýšľanie nás môže obdarovať veľkým uspokojením, vytrvalosťou, perspektívou, inšpiráciou a sústredením. Učiť sa viac o večnosti a prosiť Ducha Svätého, aby v tebe pestoval nebeské zmýšľanie, môže radikálne zmeniť tvoj život. Určite to zmenilo môj.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
