Ježiš hneď poznal, že vyšla z neho sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha? Jeho učeníci mu povedali: Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: Kto sa ma dotkol? Ale on sa poobzeral dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie, hodila sa pred ním na kolená a rozpovedala celú pravdu. On ju oslovil: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji, buď zbavená svojho trápenia.
Marek 5:27-34
Žene sa stalo podľa jej viery a jej to stačí. Dvanásťročné utrpenie sa skončilo. Konečne zdravá! Už sa teraz len nenápadne vytratiť zo zástupu. Ale ak to stačí žene, Ježišovi to nestačí. On ju odísť nenechá. Zastane a pýta sa: Kto sa dotkol môjho rúcha? Žena zistí, že hoci jej dotyk viery bol skrytý, nezostal utajený. No nielen to. Ježiš sa obzrie okolo seba, aby videl tú, ktorá to urobila. Jemu sa nemôže stratiť z očí ten, kto sa Ho dotkne vierou. On nikoho neprehliadne. Kvôli jednej utiahnutej žene zastaví celý zástup, len aby s ňou nadviazal osobné spojenie.
Svojou otázkou dáva žene príležitosť, aby vyšla s farbou von. Je volaná k verejnému vyznaniu. Ježiš nám nedovolí zostať so svojou vierou v skrytosti, v anonymite, lebo k viere patrí i verejné vyznanie. Máme nielen veriť srdcom, ale i vyznávať ústami. Hoci je viera osobná záležitosť, nikdy nesmie zostať skrytou a súkromnou záležitosťou. Veriť a naďalej zostať skrytý v zástupe, to nejde. Žena síce mohla prísť v skrytosti, odzadu, ale odísť tak nemôže. Vystupuje z anonymity davu, padá k Ježišovým nohám a rozpovie Mu celú pravdu. Celú pravdu o sebe, o svojej minulosti, o svojom úbohom živote, ale aj o tom, čo ju priviedlo k Ježišovi, o svojom uzdravení.
Povedať celú pravdu o sebe je niekedy ťažké, pokorujúce, ale zároveň veľmi oslobodzujúce. Ježiš sa k jej viere, ktorá vyšla z anonymity, slávne priznáva. Nazve ju dcérou, ktorá patrí do Božej rodiny, a na znamenie spásy jej udelí dar pokoja. Tak sa z príbehu viery stal príbeh spasenia. Lebo ten, kto sa Ježiša dotkne vierou, ten smie na svoju adresu počuť slová: Synu, dcéra, tvoja viera vo mňa ťa zachránila. Choď v pokoji!
Pane, ďakujeme, že sa priznávaš k tým, ktorí sa priznávajú k Tebe!
